Chlapec v čiernom

20

S nervami hodím telefón do perín,keď už po tisícom rázy sa mi snaží Logan dovolať.
Posledné dni ho na žiadosť Lucasa ignorujem,bojí sa,že by som Loganovi niečo povedala.
A vraj to chce spraviť napínavé.
A tak som celý týždeň nebola v škole,aby ma pred ňou Logan nezastihol.
Chápete?
Lucas u mojej mami vybavil,aby ma nechala doma.
To sa mne nikdy nepodarilo.
Ale k veci.
V škole ma síce nezastihol,ale celý týždeň sa mi snaží dovolať.
Už mám z toho nervy.
Najradšej by som to zdvihla a všetko mu vysvetlila.
Som si však istá,že v tom momente by sa Lucas postavil zo svojho vozíka a dokopal ma.
Tak len nervózne obžúvam peru a hrám sa s prstami,ktoré chcú silou mocou zdvihnúť prichádzajúci hovor.
Radšej odídem od vibrujúceho telefónu na posteli späť do kuchyne,kde ma čaká torta,ktorú som sa rozhodla pre Logana upiecť.
Dúfam,že mu bude chutiť.
Lucas mi povedal,že Logan najviac miluje čokoládu a jahody.
Tak má čokoládovo-jahodovú tortu.
"Musíš mať toho chlapca naozaj rada."
Skonštatuje mama hneď po príchode do kuchyne,kde je celkom neporiadok.
"Prečo?"
"Pretože s takou radosťou by si tortu neupiekla ani na moje narodeniny."
"Neupiekla by som ju vôbec."
Capne mi po hlave,ale obe sa zasmejeme.
Má pravdu.
Len ho chcem potešiť.
Chcela by som.
Pozriem sa na hodiny,no čas ma nepoteší.
Musím sa prichystať.
Zobrať darček.
Tortu.
Tak rýchlo bežím do izby,kde na seba hodím niečo v čom sa cítim najlepšie.
Darček hodím do darčekovej tašky.
Veľkej darčekovej tašky.
Spolu s taškou zbehnem do kuchyne a do rúk opatrne vezmem tortu.
"Zaveziem ťa k Lucasovi zlatíčko."
Povie mam a už sa ozýva.
No nemiluj ju.
Oslava je u Lucasa,dohodol sa s Loganom,aby si k nemu prišiel zahrať nejakú hru.
Obujem sa a upaľujem k autu.

"Už som si myslel,že neprídeš Hope."
Zakričal na mňa hneď od dverí Lucas.
Milovala som,keď mu na tvári zdobil jeden veľký úsmev.
Viac som však ten úsmev milovala na Loganovi.
Rozlúčila som sa s mamkou a pobrala sa do vnútra Lucasovho domu.
Všetko to tu bolo ozdobené.
Alkohol nemohol chýbať.
Kelímky,jedlo,darčeky.
Tortu som položila na svoje miesto a pobrala sa ešte pomôcť Lucasovi.

O siedmej večer sa pomaly začali zhromažďovať hostia.
Ja som skôr netrpezlivo očakávala Logana.
Ten ma zabije,keď zistí,že som v tom s Lucasom.
Prichádzali ľudia,ktorých som nikdy predtým nemala možnosť poznať.
Dobre,hlavne prichádzali dievčatá,ktoré som nikdy nechcela vidieť pri Loganovi.
Zvonček,ktorý sa ozval po celom dome bol symbolom príchodu Logana.
V celom dome ostalo ticho a tma.
S búšacim sdrcom som čakala na reakciu,ktorú zo seba dostane Logan,keď toto všetko uvidí.
Nezrozumiteľné mrmlanie sa ozývalo z chodby,kde Lucas otvoril dvere Loganovi.
"Všetko najlepšieeeeeeeee"
Zakričali všetci,ktorí boli vo veľkej obývačke.
Ostal ako obarený.
Stál a ani sa nepohol.
Očami pozeral po každom,kto tu bol.
Až prišel čas na mňa.
So strachom v očiach som pozerala do jeho tváre,šibalský úsmev,ktorý mi venoval ma upokojil.

"Tortu piekla Hope."
Pochválil ma Lucas,keď Logan so svojím tajným želaním sfúkol sviečky.
"Teraz darčeky ľudia!"
Zakričal na celú miestnosť Logan.
Každý sa postavil za seba s darčekom v rukách a čakal na možnosť obdarovať ho.
Ja som sa postavila do rohu a čakala.
Chcela som ísť ako posledná.
Keď prišiel rad na mňa,postavila som sa oproti neho.
"Nedvíhala si mi telefón."
"Viem."
"Nebola si ani v škole."
"Viem."
"Vyhýbala si sa mi."
"Áno."
"Skoro som sa zbláznil Hope."
"Prepáč."
"Aspoň dúfam,že mi podaruješ dobrý darček za toľkú ignoráciu."
"Ty sám usúď či sa ti páči."
Podala som mu darčekovú tašku,ktorú rýchlo otvoril.
V rukách držal rámik,na ktoron boli fotky z našich výletov.
Zo všetkých miest na ktoré ma zobral.
Ešte som mu kúpila jedno biele tričko,aby nenosil stále len tú čiernu.
"Naozaj ?Biele tričko?"
"Nechcem ťa stále vidieť len v tej tmavej."
"Je to len farba oblečenia."
"Je to farba toho,ako sa cítiš Logan."
Nič nepovedal,len ma vtiahol do silného objatia a ja som si želala,aby ma nikdy nepustil.

Párty bola v plnom prúde,Lucas tu pobehoval s nejakou babou posadenou na jeho stehnách,ľudia pili a tancovali.
Len ja som stála neďaleko parketu,ktoré tu vyhradil Lucas,s kelímkom piva a pozerala na ľudí ako sa bavia.
"Ako vidím,nejak sa tu nudíš."
Spoza mňa sa objavil hnedovlasý chlapec so zelenými očami,ktoré na mňa upieral.
"Nie,len takéto akcie nie sú moc pre mňa."
"Chápem,opitý mladí ľudia,ktorí sa bozkávajú na každom kroku."
"Hlavne tá opica,ktorou na druhý deň trpíš."
"Presne."
Obaja sme len tak stáli s kelímkami v rukách a smiali sa.
Ak je to Loganov kamarát,má dobrých kamarátov.
"Prepáčte."
Povedal zrazu Logan,ktorý nabehol ku nám.
Vlastne ku mne.
Logan,ktorý sa ku mne priblížil neuveriteľnou rýchlosťou.
Logan,ktorý spojil naše pery v jedno.
Logan,ktorý ma pobozkal.
Pobozkal ma bozkom,v ktorom bolo cítiť viac než obyčajný bozk zapríčinený alkoholom.