Chlapec v čiernom

2

"Nejaký problém?" snažím sa tváriť,že o ničom neviem,akoby som do neho práve pred chvíľou nesotila. 
No nemala som to robiť.
Bola to chyba.
Nie len to nevedomé sotenie ,ale hlavne moje blbé reči. 
Jeho zabijácky pohľad sa zhoršil asi tak tisíckrát viac,ak sa to teda dá. 
Aj keď  tu mám živý dôkaz,že aj nemožné je možným.
"Vážne sa ma pýtaš či mám nejaký problém?" 
Vystretý ukazovák som ukázala blízko jeho tváre a zatvárila sa múdro.
"Nespýtala som sa či máš nejaký problém ale či nejaký problém nastal."
Očividne tento mladý muž celý v čiernom nemal veľmi rád humor alebo mu nerozumel pretože sa aj naďalej tváril akoby som mu zjedla večeru.
"Pardon,nevedel som,že sa rada hráš so slovíčkami. Tak teda,áno nastal problém. Nie len,že si do mňa bezdôvodne sotila,ani si sa neospravedlnila."
"Ak by som vedela,že práve niekto,ako ty bude chcieť počuť ospravedlnenie,povedala by som ti ho."
"Niekto ako ja?" opýtal sa pričom sa nezabudol uškrnúť. 
"Nikdy  v živote by som si nepomyslela,že chlapec,ktorý má na krku vytetovanú vetu "Devil does't sleep" bude odo mňa žiadať ospravedlnenie." 
Vycerila som na neho zuby a tvárila sa veľmi pokojne,čo som aj bola, no to ho vytočilo ešte viac.
Alebo ho urazila moja poznámka k jeho tetovaniu.
Aby ste si nemysleli,nemám nič proti tetovaniu, sama mám tetovanie a je to pre mňa umenie,no naozaj si tento týpek dal vytetovať na krk,keby aspoň dozadu na krk,no nie on si dá spredu na krk vytetovať Devil doesn't sleep, to nemyslí vážne. 
"A ja som si zas myslel,že jedno normálne inteligentné dievča sa ospravedlní už len zo slušnosti." 
Okey, dostal ma.
Naozaj ma dostal,on má pravdu.
Ani som si neuvedomila,že rada v ktorej čakám na jedlo a doťahujem sa tu s týmto Devilom na krku, sa skrátila a ja som bližšie a bližšie k jedlu.
Bola by som bližšie keby si tento magor konečne objednal!
"Dostal si ma, si spokojný? No teraz sa už konečne otoč a objednaj si,som hladná."
Len prekrútil očami,ale otočil sa a začal si diktovať čo si prosí. 
Môj úsmev na tvári sa ukázal v momente,kedy postarší pán priniesol jedlo tomuto bláznovi predo mnou, no ako aj prišiel,tak odišiel v momente kedy mu z úst vyšlo to čo vyšlo. 
"Ďakujem,zaplatí to tuto táto nevychovaná slečna." 
Ironicky sa na mňa usmial,nezabudol žmurknúť a už sa s jedlom v ruke vyparil preč medzi kolotoče. 
Aspoň mohol objednať aj pre mňa,bolo by to naraz!
Nahnevane som objednala aj pre seba a zaplatila za seba aj za neho.
Asi prvýkrát mi bolo ľúto,že som minula tak veľa peňazí za jedlo.
Veď som polovicu z toho čo som platila ani nechytila do rúk!
Och, to tomu neznámemu nedarujem.