Zákerná Hra [z.m.] ✔

tretia kapitola

Zobudila som sa, keď so mnou niekto začal triasť. ,,Slečna? Zobuďte sa. Priniesla som vám večeru," povedal nejaký hlas. Pomaly som otvorila oči a uvidela predo mnou dievča približne v mojom veku. Mala dlhé hnedé vlasy a oči rovnakej farby.

Vďaka opätkom bola odo mňa mierne vyššia. Na sebe mala typický livrej. Sadla som si pretierajúc si oči. Odrazu som sa opýtala: ,,Kto ste?"

Dievča sa usmialo a uklonilo sa mi. ‚,Naozaj sa mi uklonilo? Veď ja nie som kráľovná," nechápala som. Narovnala sa.

,,Dovoľte mi predstaviť sa, som Eleanor. Pracujem pre pána Malika. Už to budú dva roky. Budem vašou upratovačkou, vizážistkou, ale aj kamarátkou. Viem, že sa voláte Diana. Pán Malik o vás veľa hovorí," odvetila a zobrala tácku, kde bol položený tanier s jedlom, príbory a pohár, tuším s džúsom.

Položila mi ho na kolená so slovami: ,,Toto všetko musíte zjesť. Pán, bude nahnevaný, ak to nezjete."

Na tanieri boli štyri palacinky so šľahačkou a ovocím. Usmiala som sa. ,,Milujem to. Ďakujem," poďakovala som sa jej a pustila sa do jedla. Keď som všetko zjedla, Eleanor zobrala tácku a rozlúčila sa so mnou.

,,Dobrú noc, pani moja." Otvorila dvere, no ešte predtým sa na mňa otočila.

,,Aj vám, Eli." Usmiala sa a vyšla von.

Dvere za sebou zatvorila a potom aj zamkla. Zase som ostala sama. Chcela som spoznať Eleanor, ale nemohla som pobehovať po dome. Možno je to aj palác. Pozrela som sa cez okno, na oblohe už svietil mesiac. Vonku panovala tma. Netušila som ani ako dlho bolo ticho. Ale už bolo určite neskoro. Započula som, ako niekto otvára dvere.

Dovnútra vstúpila osoba, ktorú som nechcela v živote vidieť. ‚,Psychopat". Usmial sa, keď videl ako sedím na posteli. Zatvoril za sebou dvere a malými krôčikmi podišiel k posteli. Začal si hneď vyzliekať tričko, ktoré mal na sebe. Tričko odkrylo jeho postavu. Všimla som si jeho tetovania, ktoré mu pokrývali telo. Mal ich na hrudi, aj na rukách. Boli tak krásne.

,,Ako vidím, páči sa ti obzerať si ma, ale dnes som ti prišiel ukázať, kto tu je pán, miláčik," povedal nadržane a priplazil sa ku mne, až k vankúšom, kde som sedela. Naše tváre boli tak blízko, až kým ma jedným švihom chytil a položil na posteľ. Bola som pod ním, a sama som vedela, čo sa bude diať. Bude sa so mnou chcieť vyspať. Začala som panikáriť a odstrčila som ho od seba.

,,Daj mi pokoj!" vykríkla som.

Na jeho tvári prebleskol hnev a pritlačil moje ruky k vankúšom. Niečo hľadal v nohaviciach, až kým to nenašiel. Vytiahol púta. Začal ma pripútavať k posteli a ja som sa začala pod ním metať.

,,Daj mi to dole! Nechaj ma na pokoji!" kričala som. Zavrčal a svoju ruku premiestnil na moje ústa, čím mi ich zapchal, aby som ďalej nerozprávala. Ale ja som naďalej vykrikovala.

,,Drž hubu, maličká! Nechci, aby som ti pri sebe viac ublížil, zlato," zavrčal pomedzi zuby a dotkol sa môjho trička, ktoré roztrhal. Začala som plakať a prosiť, ale on nepočúval. Pokračoval vo svojej činnosti. Uvedomovala som si, že ma znásilni, že nezažijem svoje poprvé dobrovoľne. Bála som sa. Jeho aj bolesti, ktorá by prešla mojim telom. Začal mi vyzliekať nohavice, ktoré odhodil kdesi za posteľ. Chvíľu na mňa pozeral a zaškeril sa.

Rukou mi začal hladkať prsia, zatiaľ čo ja som naňho v duši nadávala a prosíkala, aby sa ma nedotýkal. Moje telo, však reagovalo na jeho dotyky inak. Bradavky sa mi postavili a po celom tele mi prešla vlna zimomriavok. Pritisla som svoje oči k sebe, a tak zabránila slzám, ktoré sa mi drali von. Dotkol sa mojich nohavičiek, ktoré síce stiahol, ale nie úplne. O chvíľu som cítila jeho dych pri mojom uchu.

,,Bože, si taká krásna,ale budem si ťa musieť označiť. Si len moja, maličká." S týmito slovami stiahol ruku z mojich úst a vyzliekol mi nohavičky. Plakala som.

Bola som pred ním úplne nahá. Uškrnul sa a začal vyzliekať seba. Dal si dole nohavice spolu s boxerkami. Svoje oči som premiestnila na strop, aby som sa nemusela pozerať na jeho prirodzenie. Počula som jeho smiech.

,,Vidím, že si nikdy nevidela mužské prirodzenie. Ale neboj sa, maličká, to moje budeš vidieť každý deň," odvetil a pod jeho váhou sa prehla posteľ. Potom som cítila jeho dych na mojom bruchu, na ktorom zanechal pár drobných bozkov. Začala som sa triasť. Určite si to všimol, ale pokračoval vo svojej práci.

,,Pozri sa na mňa," prikázal mi. Ignorovala som to, a stále sa pozerala na strop. Ucítila som jeho ruku na mojej brade, a tým ma donútil pozrieť sa na jeho tvár, mračil sa.

,,Keď ti niečo poviem, musíš to urobiť. Bolo to poslednýkrát, potom ťa už potrestám," odvetil a v jeho očiach sa mihol záblesk hnevu. Pomaly som prikývla. Zdvihol kútik úst, bolo to ako úškrn. Jeho hnedé oči ma prepaľovali, až kým zubami neroztrhal štvorec, v ktorom bola ochrana. Nasadil si ju a pozrel na mňa.

,,Teraz sa ťa opýtam na dôležitú otázku," opýtal sa. ,,Si panna?" A už je to tu. Teraz to prišlo. Slabo som prikývla a on sa usmial.

,,Budem jemný. Sľubujem," povedal a ľahol si tak, aby ma nepritlačil.

Aj tak mi tiekli slzy. Chcela som to prežiť s osobou, ktorú budem milovať, ale ja budem znásilnená. Som pošpinená jeho dotykmi a teraz mi vezme moju nevinnosť. Moje panenstvo. Hnusím sa sama sebe. Ľutujem toho, že som odišla z domu a šla k mojej kamarátke. Nič z toho by sa teraz nestalo. Harry by naďalej žil a užívala by som si každú jednu chvíľu strávenú s ním, jeho prítomnosť. Ale teraz musím byť tu s týmto ‚psychopatom'.

Pomaly do mňa vnikal a ja som k sebe ešte viac pritlačila oči, lebo bolesť, ktorá prešla mojim telom, bola neznesiteľná. Cítila som ako mi tiekli slzy, určite som mala oči napuchnuté a červené. Chvíľu sa nič nedialo, a tak som otvorila oči. Pozeral sa na mňa.

,,Je všetko v poriadku?" spýtal sa. Prikývla som.

,,Dobre."

Pomaly sa pohol, trochu som zasyčala, ale bolesť v podbrušku začala ustupovať. Moje telo si to začalo užívať. Vzrušovalo ma to, ale iba moje telo. Moja duša bola znechutená a chcela to ukončiť čo najskôr.

Neuvedomovala som si to, a z mojich úst začali vychádzať vzdychy, v podobe slasti.
Celá miestnosť sa plnila mojimi a jeho vzdychmi. Cítila som ako sa mi napínali svaly a dostala som kŕč v podbrušku. Pritlačila som svoje nohy k sebe, tie však skončili na jeho bokoch. Hlasnejšie som vzdychla a po pár sekundách sa spravil aj on. Chvíľu sme to predychávali, až kým zo mňa nevyšiel a začal sa obliekať. Potom ma odpútal a ja som pritlačila svoje ruky k sebe. Strašne ma boleli. Na druhý deň budem mať určite modriny.

Keď si obliekal tričko, prehovoril: ,,Zajtra ťa niekam zoberiem. Eleanor ťa prichystá a budeš tu na mňa čakať. Prajem ti dobrú noc, maličká."

Podišiel ku mne a pobozkal ma na čelo. Znechutene som sa zatvárila. Odtiahol sa a odišiel z mojej izby. Keď sa za ním dvere zatvorili a zamkol ma tu, ľahla som si. Vypla som lampičku, začali ma štípať oči. Už som to nevydržala a rozplakala som sa.

,,Chcem ísť domov. K rodičom," zašepkala som pomedzi plač. Cítila som sa ublížene, a veľmi. Moje telo na vzrušenie reagovalo inak ako moja myseľ a duša. Z celého srdca ho nenávidím. Chcela som, aby zdochol. Moje oči sa začali pomaly zatvárať od únavy, až kým sa nezatvorili úplne. Upadla som do ríše snov.