Zákerná Hra [z.m.] ✔

dvadsiata piata kapitola

O PÁR MINÚT NESKÔR

Ležala som na boku a rozplakala som sa. Zase som bola pošpinená. Celé telo ma bolelo, dokonca aj na takých miestach, o ktorých som ani nevedela. Pohla som nohami, ale ozvala sa bolesť. Zobral si ma tvrdo a kruto. Potom, ako skončil, sa do mňa zahryzol a ochutnal moju krv. Naozaj som sa už nevládala ubrániť alebo kričať. Nedokázala som pohnúť ani len prstom. Nakoniec bez slova odišiel z izby a nechal ma samú. Neviem, ako dlho som plakala, ale vedela som, že oči budem mať celé červené a moja pokožka bude bledá.

Keď som sa chcela postaviť, musela som si zahryznúť do jazyka, aby som nevykríkla. Pomaličky som sa presúvala k dverám, kde by mala byť kúpeľňa. Predpokladala som správne, bola to kúpeľňa. Celkom biela s pár červenými doplnkami. Pokrútila som hlavou a zatvorila dvere, aby Harry nemohol vojsť.

Keďže som už bola nahá, len som vošla do sprchového kúta a pustila na seba vodu. Voda stekala po mojom tele a ja som si ju naplno užívala.

Umytá a voňavá som vyšla z kútika a obmotala som okolo seba červený, na dotyk jemný uterák. Mokré vlasy som si dala do ďalšieho uteráku a vysušila. Nakoniec som si ich vyfénovala a potom si obliekla košeľu na spanie. Ľahla som si do postele, ale zase som mala pred očami Harryho. Roztriaslo sa mi celé telo. No vtom sa stalo niečo, čo som nečakala, cudzie ruky sa mi priložili na ústa, aby som nemohla kričať. Spanikárila som a otvorila oči. Predo mnou som mala Zayna a mal na tvári slabý úsmev. Zdvihol ma do náručia a postavil ma na nohy.

,,Čo tu robíš?" zašepkala som a obzerala sa dookola, aby si nás nevšimol Harry alebo iný upír.

,,Zachraňujem ťa, maličká," opätoval mi šepkanie a chytil mi ruku. ,,Poď, musíme sa dostať k hlavnej bráne a dostať sa odtiaľto."

Potiahol ma za sebou a mieril k dverám. Tie pomaly otvoril a nakukol, či nevidí nejakého upíra. Počula som, ako si vydýchol a vyšli sme von na chodbu. Stalo sa to príliš rýchlo; z rohu ľavej strany sa vynorili upíri. Neviem, koľko ich bolo, ale keď si nás všimli, rozbehli sa k nám. Zayn ani sekundu neváhal a rozbehol sa druhou stranou. Bežala som za ním a počula za sebou ich výkriky a zvuk topánok, ktoré sa odrážali od podlahy.

Odbočili sme a videli pred sebou dlhú chodbu, ktorú na konci osvetľovalo len mesačné svetlo z jediného okna. Zayn sa pozrel dozadu a potom na mňa. Nečakala som, že by spravil niečo takéto; Svoje pery priložil k tým mojim. Vtisol mi jemný bozk. Mnou prešla vlna zimomriavok a roztriasli sa mi kolená. Odtiahol sa a ja som zase začala vnímať okolie. Počula som za sebou čoraz hlasnejšie pokriky. Zahľadela som sa na Zayna a ten sa nadýchol.

,,Musíme sa von dostať cez to okno. Dobre viem, že tam bude bazén. Neváhaj ani sekundu a skoč za mnou, dobre?"

Prikývla som a pozrela na okno. Zayn mi chytil ruku a stisol ju. Stisk som mu opätovala a rozbehli sme sa. Bežali sme až k oknu, ktoré Zayn otvoril a vyšiel von na kamenný parapet. Natiahol sa rukou ku mne a ja som mu ju prijala. Dostala som sa na kamenný parapet a zadívala sa na Zayna. Nepozrela som sa dole, lebo mi výška nerobí dobre a hneď by sa mi zakrútila hlava.

,,Veríš mi?" spýtal sa.

,,Áno," váhavo som odpovedala. Chytil mi ruku, pozerajúc mi do očí.

,,Na tri, skočíme, okej?"

,,Okej," odpovedala som. Zayn začal odpočítavať.

,,Jeden."

Nadýchla som sa.

,,Dva."

Zatvorila som oči a stisla Zaynovu ruku.

,,Skoč!" vykríkol.

Urobila som, ako povedal. Skočila som a otvorila oči. Letela som dole, rovno do hlbokého bazéna, ktorý osvetľovali okrúhle lampičky na jeho stenách. Dúfala, že nebola to ľadová voda ako vonku, kde ešte bol sneh. Po chvíli som zacítila vodu po celom tele a nakoniec sa vynorila nad hladinu. Stále som držala Zaynovu ruku, ktorú mal presne za mnou, pretože, keď sme skočili, pritisol si ma k sebe. Pozrela som sa naňho. Jeho mokré vlasy sa mu lepili na čelo. Rukou som mu ich odtiahla a pozrela sa do tých tmavých oči. Na perách mal jemný úsmev.

,,Musíme ísť," zašepkal a odtiahol sa.

Vydýchla som a prikývla. Preplávali sme k okraju bazéna a vyšli z neho. Kvapkala z nás voda, ale nám to nevadilo. Po čase mi však začala byť zima. Veď ešte nebol jar, ale studená zima. Zayn ma chytil za ruku a ja som ho nasledovala popritom som sa drkotala zubami. Bežali sme popri Harryho dome. Dostali sme sa ku vchodovým dverám, kde boli dvaja upíri.

,,Ako sa cez nich dostaneme?" opýtala som sa ho šepotom.

,,Len čakaj a uvidíš," odvetil a ťukol niečo do mobilu.

Z brány, z ktorej sa máme dostať preč, prileteli dva šípy. Tie zasiahli dvoch upírov presne do srdca a padli na zem. Nevydali zo seba žiaden zvuk a to bolo dobré. So Zaynom sme sa rozbehli k bráne, ktorá sa otvorila a následne potichu zatvorila. Dostali sme sa k dvom autám, z ktorých vyšli piati muži. Jeden držal luk, dvaja pištole a zvyšní dvaja nemali nič. Tuším to boli len šoféri.

,,Všetko v poriadku, pane?" spýtal sa muž s lukom.

,,Áno. Len nás videli vo vnútri a chceli nás chytiť. Preto sme sa von museli dostať cez okno. Dostaňme sa odtiaľto čo najrýchlejšie, aby nás nechytili."

Muži prikývli a bez slova nasadli do áut. Spoločne so Zaynom som si sadla do veľkého Range Rovera a potichu sme vyrazili z miesta. Dúfala som, že si nás nevšimnú. Celá cesta bola tichá, ale keď sme sa dostali späť k domu Zayna, Zayn rozkázal mužom odviezť autá do garáže. Ostala som so Zaynom sama a triasla som sa od zimy. Bola som úplne premočená. Keď sa ku mne obrátil, prezrel si ma od hlavy až po päty.

,,Si v poriadku? Nič ti nespravil?" začal sa vypytovať. Mlčala som. Lebo som zase mala pred očami Harryho a to, ako mi ubližuje. Videla som rozmazane a na lícach som cítila svoje vlastné slzy. Zayn neváhal a pritisol si ma k sebe. Obmotala som ruky okolo jeho krku a rozplakala sa. Zayn ma začal upokojovať tým, že ma hladil po chrbte.

,,Všetko bude v poriadku. Psst..." Keď som prestala plakať, odtiahla som sa a zadívala sa mu do očí.

,,Nič nebude v poriadku, kým bude Harry stále žiť," zašepkala som uplakaným hlasom. Cítila som, ako sa mu napli svaly a zvrčal.

,,Čo urobil?!"

Sklonila som hlavu a zamrmlala: ,,Ublížil mi fyzicky." Horela som po celom tele a do očí sa mi tlačili ďalšie slzy.

,,Ako to myslíš?! Diana, hovor!" povedal a teplé dlane mi priložil k lícam. Tak ma donútil sa na neho pozrieť. Nadýchla som sa a zatvorila oči.

,,Znásilnil ma..." zašepkala som ublížene.

,,Čo urobil...?!" vykríkol. ,,Ja ho zabijem! JA. HO. ZABIJEM!"

Nevedela som nič povedať, len som sa naňho pozerala a obrátila sa mu chrbtom. Rozbehla som sa ku vchodovým dverám Zaynovho domu a otvorila ich. Vbehla som dovnútra a moje kroky viedli hore po schodoch. Bežala som pomedzi chodby a dostala sa do mne známej izby. Zatvorila som dvere a zasvietila. Stále to bola tá istá izba, ako keď som odtiaľto odišla. Chvíľu som sedela na posteli, až kým sa dvere od izby neotvorili. Neobťažovala som sa zdvihnúť hlavu, len som sa pozerala na svoje ruky. Cítila som, ako si ku mne niekto prisadol. Po chvíli som cítila Zaynove ruky na tých svojich. Zdvihla som hlavu a pozrela sa naňho.

,,Prepáč, že som ťa vystrašil a vybuchol. Hneváš sa na mňa?" opýtal sa zvedavo. Slabo som pokrútila hlavou a sklopila ju k našim rukám.

,,To som rád," zašepkal. ,,Už mu ťa nedám. Budem ťa strážiť a ochraňovať," dodal a zdvihol mi hlavu palcom a ukazovákom.

,,Dobre," odvetila som len.

Pozerala som mu do očí a uvidela v nich malé iskričky pokoja. Vydýchol si. Pár minút sme si pozerali do očí, až kým som pohľad nepresunula na jeho pery. Vedela som, že ich bude mať jemné a vláčne. Túžila som po nich. Neuvedomovala som si, čo robím, len som sa k nemu naklonila, očami pýtajúc povolenie. On sa ku mne naklonil tiež, nečakal ani sekundu a priložil pery na tie moje. Už po druhýkrát za tento deň. Prijala som jeho bozky a oplácala som mu ich.