Zákerná Hra [z.m.] ✔

piata kapitola

Obaja sme nasadli na kone a šli sme na vychádzku. Zayn mal pravdu. Rýchlo som sa rozpamätala a naozaj mi to celkom šlo. Mlčky sme kráčali k lúke. Skúmavo som pozorovala okolie. Márne som sa snažila nájsť akékoľvek známe miesto. Všade iba les a lúky. Povzdychla som si a pohladila Dián po krku. Dián si odvrkla a ja som sa zasmiala.

,,Si krásna," prehovoril Zayn. Cítila som, ako moje líčka naberajú tmavší odtieň. Venujúc mu pohľad som sa slabunko usmiala.

,,Ďakujem. Určite nie som krásna," odvetila som.

Z jeho strany som počula slabý smiech. ,,To si myslíš iba ty, ale ja mám iný názor."

Pozrela som sa naň, znova sa stretli naše oči. Moje modré sa vpíjali do tých hnedých. Boli plné tajomstiev, ktoré som chcela za každú cenu zistiť. Odvrátila som pohľad a popohnala Dián do cvalu.

,,Chyť ma!" zakričala som a viac zrýchlila. Za mnou bolo počuť smiech a cválanie Bleska.

,,To mi ver, že ťa chytím!" zakričal Zayn o trochu bližšie. Pozrela som za seba, mala som náskok iba pár metrov. On mal na tvári úsmev a začal zrýchľovať.

,,No tak, Dián! Rýchlejšie!" popohnala som ju a Dián už nevládala, ako som videla, ale naďalej bežala. Nakoniec som to vzdala a zastala. Blesk zastavil vedľa mňa a Zaynova ruka sa dotkla tej mojej.

,,Mám ťa," povedal udychčane. Určite sa usmieval. Dokonca mu žiarili aj oči.

,,Máš ma iba kvôli tomu, že som nechcela Dián namáhať," vysvetlila som. Zayn sa hlasito zasmial. Nechápavo som naň pozrela. Nerozumela som čomu sa smeje. Odkašľal si.

,,Dián je pretekársky kôň. Blesk nie je, on je skôr na parkúr. Preto som ťa nemohol dobehnúť. Bola si dosť rýchla," povedal. Otvorila som ústa dokorán. Pozrela som sa na Dián a potom späť naňho.

,,To myslíš vážne?"

Prikývol. ,,Áno. Predtým jazdila na súťaže, ale osoba, ktorá na nej jazdila, zomrela pri autonehode a museli to prerušiť. Už dosť dlho nikam nejazdila. Bola iba v stajni. Ale má teba a dúfam, že sa o ňu budeš starať," odvetil s úsmevom. Nadšene som prikývla a objala Dián okolo krku.

,,Áno, budem sa o ňu starať. Už teraz ju milujem," povedala som. Potom sme sa pomaly začali chystať, aby sme sa vrátili, ale ja som nechcela. Chcela som vidieť západ slnka.

,,Nemohli by sme ešte ostať? Chcela by som vidieť západ slnka," poprosila som. Zayn sa na mňa pozrel, chvíľu váhal, no nakoniec prikývol. Zosadli sme a sadli si na trávu. Naše kone sa začali pásť. Pomaly sa začalo stmievať a schyľovalo sa k západu. Až kým sa nestalo niečo naozaj magické. Slnko zapadlo a zablýskala zelená farba.

,,Ó!" ohúrilo ma to.

,,Toto bolo naozaj krásne," odvetil Zayn, ktorý sedel vedľa mňa. Dotýkali sme sa kolenami. Jeho dotyky mi stále boli nepríjemné, ale ako som si všimla, tento človek mal aj dobrú stránku, iba ju nevedel prejaviť. Neskôr sme uháňali späť. Zastali sme pred stajňou a zosadli z koní. Vzali sme ich za uzdu a odvliekli dovnútra. Dali sme im dole sedlo, uzdu a vyčistili sme ich. Po polhodinke sme mali všetko dokončené, tak sme im dali najesť a nechali ich na pokoji. Spoločne so Zaynom sme vyšli zo stajne. Onedlho ma chytil za zápästie. Zase to bolelo ako vtedy.

Vošli sme do jeho ‚paláca' a cez sklenenú podlahu sme vyšli po schodoch na druhé poschodie. Viedol ma zase tými istými chodbami, až kým sme nezastali asi pred mojou izbou. Zayn vytiahol kľúč a otvoril dvere. Pustil mi zápästie a rukou mi naznačil, aby som vstúpila. V strede izby som zastala a vzhliadla k jeho hnedým očiam.

,,Eleanor ti donesie večeru a potom choď spať. Na stolíku máš to, čo som ti sľúbil. Tak sa aspoň nebudeš nudiť. Zajtra na mňa zase čakaj," povedal a usmial sa.

,,Dobrú noc, princezná. Dnes večer sa neuvidíme. Vyšťavila si ma," dodal a zamkol dvere. Moju tvár zdobil úsmev. Bol zrazu iný človek, ale prečo sa ku mne tak nesprával, keď som tu bola prvýkrát? Prečo mi dával facky? Nemohla som tomu pochopiť. Napokon som sa išla umyť. Smrad, ktorý sa zo mňa ťahal, určite cítil aj Zayn. Musela som sa mu zhnusiť. Vošla som pod sprchu a pomaličky zo seba zmývala tú nečistotu. Keď som bola hotová, navliekla som si na seba pyžamo a vyšla z kúpeľne.

Presne v tej chvíli do miestnosti vstúpila Eleanor. Usmiala sa a tácku s jedlom mi dala na stôl. Sadla som si a začala jesť. Za ten čas čo som jedla, Eleanor nepovedala nič, iba stála a pozerala sa z okna. Párkrát som si všimla, že svoj pohľad presmerovala na mňa. Dojedla som a vstala.

,,Ďakujem, Eli," poďakovala som. Usmiala sa a zobrala tácku. Pozrela na mňa.

,,Ako bolo na prechádzke s pánom Malikom?"

,,Dobre, aspoň som zabudla na tie horšie veci, ktoré sa tu už odohrávali," odpovedala som.

,,To som rada. Slečna Diana, ja už pôjdem. Pekne sa vyspite. Dobrú noc," zatvárala za sebou dvere.

,,Dobrú noc," odpovedala som a dvere za ňou sa zatvorili.

Zase som ostala sama. Tak ako mi povedal Zayn, podišla som k stolíku a objavila päť hrubých kníh, notebook a nový iPhone 6s. Čudovala som sa, odkiaľ mohol zobrať takýto mobil. Zapla som ho. Zasvietila obrazovka a vyskočil na mňa krásny obrázok útesu. Potiahla som rukou po obrazovke a mobil sa odomkol. Na tapete bola iba fotka srdca. Najprv som sa pozrela na telefónne čísla, ale žiadne tam neboli. Potom galéria a hudba. Nič tam nebolo. Ten mobil bol prázdny. Rozhodla som sa, že ho vyskúšam potom. Bola som až príliš unavená. Ľahla som si do postele, prikryla perinou a zhasla lampičku. Moje oči sa automaticky zatvorili a ja som upadla do ríše snov.