Zákerná Hra [z.m.] ✔

dvadsiata štvrtá kapitola

Otvorila som oči a prvé, čo som si všimla, bol Harry sediaci oproti posteli. Upieral na mňa pohľad a v ruke držal pohár s nejakou červenou tekutinou. Napil sa a slastne zatvoril oči. Všímala som si, ako pije a prehltáva. Keď pohár odložil na stolík a svoje ruky zložil do svojho lona, pozrel sa na mňa a slabo zdvihol kútik úst. Nahol sa dopredu a intenzívne sa na mňa zadíval. Bolo mi to nepríjemné a cítila som sa nejako zvláštne. Nakoniec som prehovorila.

,,Čo robíš?" spýtala som sa. Chvíľu sa na mňa díval, ale nakoniec odpovedal.

,,Snažím sa ťa vyliečiť. Cítiš niečo?" zažmurkal očami a stále ma sledoval. Prikývla som.

,,Čo?"

,,Cítim sa tak zvláštne. Neviem to opísať," odpovedala som bez toho, aby som od neho odtrhla oči. Prikývol.

,,To je dobre. Za pár minút budeš v poriadku a budeš môcť chodiť po svojich," odvetil. Napokon vstal a kráčal k posteli, kde som ležala. Sadol si na ňu a chytil mi nohu. No necítila som žiadnu nepríjemnú bolesť, iba jeho jemný dotyk.

,,Hotovo. Daj si dole obväzy a budeš zdravá ako rybička," povedal a pustil moju nohu.

Nechápavo som zazerala, ale urobila som to. Zastavila som sa, keď som si začala dávať dole košeľu. Pozrela som sa na Harryho. Všimol si môj pohľad a s úškrnom sa otočil. Naozaj pochopil môj pohľad, alebo ho vycítil? To vôbec neviem. Nakoniec som košeľu vyzliekla pod moje prsia a začala som si dávať dole jednotlivé časti obväzu. Bola som prekvapená, keď som uvidela nepoškodenú pokožku bez rán. Ako to urobil? S otázkami v očiach som sa pozrela na Harryho, už som chcela otvoriť ústa, ale on ma predbehol.

,,Vysvetlím ti to, len ma musíš dôkladne vypočuť. Poviem ti všetko, odkedy som sa stal upírom a nakoniec spoznal..." nadýchol sa, ,,Zayna," dopovedal. Prehltla som hrču v krku a pokývla som, aby začal. Harry si sadol do kresla, pozerajúc na krb, začal rozprávať. Začala som vnímať každé jedno slovo, ktoré mu vyšlo z úst.

,,Bol to rok 2005, mal som vtedy len desať rokov. Moji rodičia odišli do mesta a nechali ma s jednou opatrovateľkou. Hral som sa v izbe, keď vtom ku mne vošla opatrovateľka. Mala červené oči a výrazné tesáky. Strašne som sa bál, lebo sa na mňa pozerala ako na korisť. Chcel som utiecť, no dobehla ma a zmenila ma na monštrum. Rodičom som to nepovedal, ale začala sa u mňa prejavovať chuť po krvi. Nemohol som piť zvieraciu, len tú z človeka. Takže som musel odchádzať do mesta a zabíjať nevinných ľudí. Ľudia začali byť v pozore a dedinu, ktorou si prechádzala, som vyzabíjal. Áno, aj svojich rodičov, bolo to odo mňa kruté, viem. Nakoniec som spoznal ďalších upírov a naučili ma ovládať sa. Dovŕšil som devätnásť rokov, keď sa môj rast definitívne skončil. Prestal som rásť a moja životná dĺžka sa predĺžila o tristo rokov. Žijem už dosť dlho. Napokon som spoznal lovcov upírov. Strelia upírovi drevený kolík do srdca a je mŕtvy. Zaynovi rodičia ma chceli zabiť raz, no jeden večer som ja zabil ich a odvtedy ma Zayn nenávidí. Začal sa učiť bojovať proti upírom. Dosť upírov už zabil a preto sa ukrývame hlboko v lese a raz za čas ideme do mesta loviť. No naňho si dávame pozor. Je pre nás nebezpečný od začiatku. A vieš čo? Naozaj mi nebolo ľúto, ako som ich zabil." Naklonil sa tak aby som videla do jeho tváre. V jeho očiach som si všimla chladnú odvahu. Postavil sa a usmial sa.

,,No napokon si sa zjavila ty. Tvoja krása a tvoje oči ma donútili na teba myslieť stále. Bol som do teba blázon. Tie krivky ma donútili dotýkať sa ťa skoro stále. Bola si pre mňa anjel," hovoril, ale prerušila som ho.

,,Ale nakoniec prišla do cesty Emma a zmenilo ti to pohľad na mňa, že?" opýtala som sa sklamane. Sklonil hlavu.

,,Áno. Emma prišla a po prvý raz som pocítil niečo iné. U teba som sa pobláznil, ale Emma. Ona ma donútila myslieť aj na lásku."

,,A čo ja? Čo ja!? Tiež som ti prejavovala lásku a vyznávala ju!" skríkla som ublížene. Táto téma bola pre mňa ešte stále čerstvá. Stále sa vo mne prejavovali city k nemu, no on to nevidel. Videl pred očami iba dievča, ktoré sa mu poddalo. Vyzerám teraz ako špinavá štetka.

,,No asi som si ju nevšimol. Prepáč."

,,To tvoje ‚prepáč' si strč niekam! Verila som ti a ty si mi ublížil. Myslela som si, že si dobrý človek s dobrým srdcom." Pokrútila som hlavou a odvrkla si. Zahľadela som sa niekam inam, lebo ma zožierala bolesť. Cítila som na sebe jeho pohľad.

,,Naozaj mi to prepáč, Diana. Naozaj som to neplánoval. Zjavila sa Emma a BUM! Láska prišla sama od seba. Ver mi! Keby neprišla, ostal by som s tebou a stále ťa ľúbil. Veríš mi?" spýtal sa. Zahľadela som sa na neho a chvíľu mlčala. Verím mu? Naozaj mu mám veriť po toľkom čase?

‚,Never mu! Len ti chce zas ublížiť. Nepovoľ! Musíš byť silná, Milesová!" hovorilo moje druhé ja. V duchu som sa usmiala a malo pravdu. Chce mi zas ublížiť a dostať zo mňa nejaké informácie ohľadom Zayna. Usmiala som sa.

,,Neverím ti. Musíš to vedieť, však? Tvoja dôvera u mňa už neexistuje. Už ju nemôžeš napraviť," odpovedala som. Videl som, ako sa mu napli svaly, ale napokon sa ovládol a nadýchol sa.

,,Fajn! Tak mi never, ale budeš ľutovať, že sa so mnou zahrávaš."

Začal sa ku mne približovať a jeho tvár sa zmenila. Chcela som ujsť, ale akoby sa moje telo nechcelo pohnúť. Chcela som kričať, no moje ústa sa neotvorili. Začala som panikáriť. Harry sa ku mne približoval a keď bol pri mne, začal mi vyzliekať košeľu. Začala som sa brániť a mykala som sa, no jeho ruky boli rýchle a onedlho som už pred ním bola nahá. Začala som plakať. Nechcem to zase zažiť. Nie!