Zákerná Hra [z.m.] ✔

úvod príbehu

Vonku už bola tma a vietor len mierne pofukoval, ale zato bola veľká zima. Mala som na sebe tenký kabát a čierne rifle. Moje hnedé vlasy mi povievali okolo tváre. Zachmúrila som sa, keď mi vošli do očí. Prižmúrila som ich a rukou som si neposedné vlasy prehodila dozadu. Pohľad mi skĺzol na moje topánky. Kráčala som po chodníku, ktorý viedol k bohatej štvrti, kde som bývala spolu s rodičmi.

Práve som kráčala od svojej kamarátky.

Chceli sme spolu stráviť posledný deň prázdnin, hoc zajtra pôjdeme spolu do školy. Tešila som sa na ňu, tak ako na môjho priateľa Harryho. S Harrym sme sa dali dokopy už v prvom ročníku a stále sa milujeme. Neverila som tomu až dovtedy, kým sme si nepripomenuli tretie výročie nášho vzťahu. Oslavovali sme u neho doma. Boli sme tam len my dvaja. Užili sme si to.
Chcela som práve vkročiť na ulicu kde bývam, ale niekto mi zakryl ústa a ja som sa pohotovo snažila kričať.

No keď som vdýchla vôňu z handričky, ktorú mi pridržiavala neznáma osoba na tvári, začala som sa cítiť príliš čudne. Moje oči sa zatvárali samé od seba a neznámy človek ma odviedol k autu, do ktorého ma hodila ako vrece zemiakov. Chcela som kričať, aby ma nechal na pokoji, ale moje hlasivky nedokázali vydať žiadny zvuk. Dvere sa zatvorili pred okolitým svetom a ja som upadla do temnoty.