Ráno som sa zobudila na môj nový budík. Vyšuchtala som sa z postele a obula svoje nové papučky. Vybrala som sa do kúpelne, no keď som chcela otvoriť dvere započula som. ,,Obsadené!" Povedala naštvane mama. ,,A kedy môžem isť ja...veď nestihneeem školuu!" Ja som na ňu zakričala naštvaňe. ,,Ale predsa máš v izbe kúpeľnu...ty si ju ešte nevidela?" Povedal začudovane James. ,,To vážne?...Ja som si ju nevšimla.." Trochu som sa pousmiala a išla do svojej izby, do kúpeľni vážne nechápem ako som si ju nemohla všimnúť veď tie dvere tam úplne "svietia". Osprchovala som sa, namaľovala som sa, a prezliekla sa do bielych roztrhaných riflí, do presvitnejšiej blúzki a na to mini sveter. Zobrala som tašku a rýchlo som preletela dolu schodmi. Obula si svoje biele conversky a zakričala som ,,Ahój" Už som pomaly otvárala dvere keď zrazu z nich vyskočil James. ,,Nicol po...Prepáč ja som si ťa nevšimol..prepáč" ,,AAuu.....v pohode nič sa nestalo" Bože ten nos teda bolíí. No nič nastúpila som do auta, celú cestu sme boli ticho mne to vyhovovalo aj tak nemala som sa o čím s ním rozprávať. ,,Ták a sme tu...nemám isť s tebou?" Aby som sa len strápnila nie ,,Nie netreba ja tam dôjdem sama.....tak ahoj" Dopovedala som, a usmiala som sa. Keď otvorila som dvere na škole a každý sa na mňa pozeral výrazom "ta krava čo tu robí?" To nikdy nevideli škaredé dievča čudujem sa, tak som asi jediná. Rozhliadla som sa okolo seba kde by mohla byť riaditeľňa. Aaa to je asi riaditeľňa, zaklopala som a ozvalo sa hlasité ,,Daléj" Otvorila som dvere a na stoličke sedela asi riadiťeľka. ,,Vy sťe pani riaditeľka?" ,,Ano to som ja, prosíš si niečo?" Opýtala sa milo. ,,ehmm...Ja len že som tu nová a mala som prísť po rozvrh.." ,,Ahá ty si tá Nicol..ehm" bože vážne to nevie tá je ale blbá. ,,Rufusová" Doplnila som ju. ,,Tak tu máš...a zavediem ťa aj do tvojej triedy teraz máte Matematiku" Dala mi do ruky papier a zaviedla ma k niejakej triede. Nádych....Výdych...ja asi odpadnem veď mám vetší stres ako pred Monitorom. Riaditeľka otvorila dvere a každý sa postavil, ja som si každého začala všímať sú tu aj celkom pekný chlapci...aa dievčatá ježiiiš jedna je zmaľovana tak že cez ten Make-up asi nič nevidí. ,,žiaci posaďťe sa.... tu som vám priviedla vašu novú spolužiačku...ták môžeš sa nám predstaviť" to si ako vážne nemôžem sadnúť achh každý ma tu štve. ,, Takže volám sa Nicol Rufusová , mám 16 rokov prisťahovala som sa zo Slovenska tu do Nórska, Mám rada spev, šport a maľovanie" Dokončila som svoj monológ, chvala bohu že som nezakoktala sa. ,,Môžeš si sadnúť k Dylanovi (dilen) posledná lavica v strede" Bože ten je pekný ja z neho odbadnem, celú cestu k nemu som sa usmievala ako pripečená.
Martinus Písal som si do zošita keď zrazu niekto zaklopal na dvere, hneď som uprel zrak na ňu neviem ako sa volá ale jedno viem je NADHERNA ,skončila svoj monológ. Prosííím nech si sadne ku mňe prosíím. Bože nie ta riaditeľka je ale sprostá ona ju dala sadnúť k Dylanovi, cestou k nemu sa celý čas naňho usmievala, nie on jej potom zlomí srdce ako každéj.
Nicol Keď som si sadla na miesto ešte riaditeľka povedala tej učiteľke čo sedela za katedrou, ,,Prosim ťa Renáta pôjdeš somnou niečo podpísať?" Opýtala sa riaditeľka ,,Ano už idem" ,,Ahoj, ja som Dylan" Dylan sa na mňa tak sladko zasmial, mám pocit že sa rostopím ,,Ahoj, Nicol" Povedala som a k tomu som sa usmiala. Zrazu prišla učiteľka z dverí. Hneď som sa otočila hlavou aby som mohla preskúmať triedu. Vedľa našej lavice na pravo sedel chlapec kedže ja som bola na pravej strane lavice a on na ľavej tak sme boli dosť blízko seba. Ten chlapec sa na mňa široko usmial, on je taký zlatý musela som sa tiež zasmiať. Mňe ubehla škola veľmi rýchlo. Keď som vychádzala zo školy narazil do mňa ten chlapec čo sa na mňa v škole usmieval, tak do mňa tresol že som spadla na zem všetky veci sa mi rozleteli jemu spadol len mobil na zem ktorý pred chvíľou držal v ruke. ,,Jebe ti, čo si slepa ty kurva, veď mi mobil vyletel z ruky!!" Ako ma nazval?, na hodine sa na mňa smeje a teraz na mňa nadáva tak ja sa len tak nedám. ,,Aká som ti ja kurva?!, a k tomu že som spadla ťa nič nazaujima len ten tvoj posratý telefón?!" Neviem kde sa to vo mňa perie ale ten chlapec proste je magor. ,,Tento mobil je drahší než tvoj život, tak sa strč ty šťetka" Zatiaľ čo to hovoril ja som vstala ale on ma zase zvalil ale naschvál, spadla som tak rýchlo že som si udrela hlavu no našťastie to až tak nebolelo, ešte keď pri mne stál tak som neplakala no potom keď odišiel začala som revať ako malé decko. Neviem ako ho to napadlo no zrazu ku mňe pribehol a bol úplne smutný, a staral sa omňa nechápem čo do doňho vošlo no je úplne iný. ,,Choď preč ty magor.....vypadni!!" Hovorila som pomedzi vzlyky.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Dúfam že sa vám tato časť páčila. Budem rada za každý komentár a vote. Majtee saa
ВЫ ЧИТАЕТЕ
is this the right one? (Marcus a Martinus)
ФанфикNicol, obyčajné dievča. No pre jedného chlapca dosť výnimočná.- Raz kvôli Mame sa museli presťahovať za jej priateľom. Ale bolo to lepšie ako zostať so svojim otcom. No ešte netušila čo sa stane keď sa tam presťahuje.
