is this the right one? (Marcus a Martinus)

Part 4

To je debil nedávno mi nadával a teraz sa o mňa stara ako o vlastné decko. ,,Si v poriadku?...Nič sa ti nestalo?...Poď pomôžem ti vstať." Ako vážne! ,,Choď preeč!..nechcem ťa už nikdy vidieť!.." Vrieskala som naňho ako zmyslov zbavená. ,,Prečo..?.ma nechceš už vidieť?" Začudoval sa, tak on sa chce pretvarovať. ,,A čo som ti urobil?!" tak on sa bude pretvarovať, ale prečo? ,,Veď si na mňa nadával!..a potom si ma zhodil na zem!" ,,Ja a kedy som na teba nadával?...a kedy som ťa aj zhodil na zem?.." ,,Tak ty si nepamätáš hej?" ,,Aáá už mi to došlo no ten kto na teba nadával a zhodil ťa na zem to ehmm...bolo moje dvojča Marcus" Pozrela som sa na neho a čudovala som sa veď ma úplne iné oblečenie ako ten Marcus. ,,Aha...tak prepáč ja som si myslela že si ..Marcus...prepáč" ,,V pohode veď si sa len pomýlila nič sa nestalo každý si nás míli" Usmial sa, on je taký zlatý keď sa smeje, musela som sa tiež zasmiať. ,,Tak poď pomôžem ti vstať...inak ja som Martinus" ,,Nicol"

Celú cestu domov sme sa rozprávali. Martinus je veľmi milý a priateľský človek a Marcus je úplní opak Martinusa, nechápem ako môžu oni byť dvojičky. ,,Hééj...počúvaš ma vôbec?" Opýtal sa ma Martinus. ,,Prepáč nie, ja len som sa zamyslela" Povedala som pokojne. ,,Aha a nad čím si sa zamyslela?" ,,Ja len že som rozmýšľala nad tím ako ty a Marcus môžete byť dvojičky, ste úplne rozdielny ty si  milý a priateľský a Marcus úplný opak" Dopovedala som, Martinus pri tejto mojej odpovede vyzeral dosť smutne nechápem prečo. ,,Povedala som niečo čo som nemala?" ,,Nie ale vieš Marcus ešte pred pár mesiacmi bol rovnaký ako ja milý a priateľský" čo nikdy by som si nevedela predstaviť Marcusa aby sa správal ako Martinus. ,,A možem vedieť prečo sa správa tak ako sa správa?" Opýtala som sa trochu so strachom. ,,Nó vieš Marcus mal niekedy frajerku a všade boli spolu proste veľmi sa ľúbili, no tak to vyzeralo Marcus ju úprimne miloval ale ona ho len využívala aby sa dostala ku mne, aby mohla so mnou chodiť. A keď sa to dozvedel od vtedy sa ani len na mňa nepozrie. Myslí si že je to moja vina no ja za to nemôžem" ,,Bože to mi je veľmi ľúto museli ste byť nerozlučná dvojica" ,,To je v pohode veď ty za to nemôžeš predsa, dúfam že raz sa na mňa prestane hnevať" ,,To aj ja dúfam" ,,Tak maj sa, tu už bývam...tak Ahoj" Martinus ma objal nečakala som to. Jeho objatie bolo tak hrejivé, nechcela som ho pustiť no musela som. ,,Ahoj, a mohol by som isť ráno do školy s tebou?" Opýtal sa trochu zúfalo, asi si myslel že ho odmietnem ale nie som  taká. ,,Dobre, veľmi rada" Keď som to dopovedala na tvári sa mu vyjasnil veľký úsmev. ,,Ták zajtra o 6:15 tu?" Preboha tak skoro veď ja vtedy ešte spím no nič nedá sa nič robiť. ,,Dobre, tak Ahój" ,,Ahoj" Vošla som dnu do domu vybehla som do svojej "smetiarne" vyzerá to tu ako po výbuchu. Lahla som si na posteľ a zaspala som v tým pordelu.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------     Ahojtee dnes už je to dalšia časť dúfam že sa vám páčila. Budem veľmi rada za každý komentár a Vote.  Majtee saa