Zazvonilo na hodinu a do triedy vošiel učiteľ a oznámil nám že bude suplovaná hodina. Môžeme si robiť čo chceme a aj byť na mobilov. Zobrala som si mobil do ruky a napísala Jakeovi, aj tak by som sa len nudila.
Nicol: Mám super správu😃
Jake: Ták aká je to správa?😉
Nicol: Máme suplovanú hodinu takže môžem si s tebou písať😜
Jake: Jupíííí😘😘
Nicol: Tie smajlíky si odmyslím😑😑
Jake: Ak chceš😒
Jake: Mohli by sme si dať desať otázok a musíme na nich odpovedať čo ty na to?😃
Nicol: Dobre, začni😃
Jake: Máš ma rada?
Nicol: Ako kamaráta aj keď sa nepoznáme pripadáš my priateľsky ale dúfam že nie si pedofíl😳😳
Jake: Tak to som rád...neboj nie som pedofíl😂😂
Nicol: Z kadiaľ si? ako vidím nebudeš z Nórska kedže si píšeme po anglicky
Jake: Nie, ja som z jedného malého mestečka
Nicol: Ale ja sa pýtam na štát nie na mesto.😖
Jake: To je tajné😗
Nicol: Tak dalšie otázky nebudú😶
Jake: Nie! Prosím....Moja otázka je: Koľko máš súrodencov koľko majú rokov a ako sa volajú🙉
Nicol: 😶😶😶
Jake: Odpoveeeedz prosím😢😢
Nicol: Nie
Jake:😍😍❤️️💜💜💝😘😘😘💗💗 PROSIM
Už som mu ďalej neodpisovala. Nebudem niekomu odpovedať na otázky keď on mi neodpovie. A takéto smajlíky mi písať nemusel. Ani ma nepozná a ja ho tiež nepoznám.
Celá škola prebehla celkom rýchlo. Práve som na obede a hľadám si miesto kde by som si mohla sadnúť. Tam je Martinus ale nebudem ho otravovať predsa je tam s kamarátmi. Sadla som za stôl kde nikto nebol. Prehrabujem sa v zemiakovej kaši keď zrazu zahučí vedľa mňa stolička. Dvihnem hlavu a tam stojí usmievajúci sa Lucas.
,,Ahoj, môžem prisadnúť" ,,Ahoj, Jasné" ,,A ty čo si tu tak sama" Pozrel sa na mňa sklamane akoby ho to trápilo. Je pekné že sa o mňa stará. ,,Ani neviem" odpovedala som skleslo. ,,Nechcela by si dnes isť so mnou von?" ,,Prepáč ale dnes má prísť návšteva" ,,Aha, tak to je škoda, Aspoň ťa môžem isť odprevadiť?" ,,Dobre, budem rada" Celý čas na obede sme sa rozprávali o nie akých veciach.
Zobrala som svoj tanier a odniesla som ho. Vyšla som zo školy a tam som čakala na Lucasa ktorý ešte jedol obed. Zapla som si mobil a tam boli asi desať správ od Jake v podobe prepáč a odpusť mi,veď sa ani nepoznáme. Počula som triesknutie dverí tak som svj zrak odpepila od mobila a pozrela som sa kto vyšiel zo školy. Zo školských dverí vyšiel Martinus a mal to nasmerované ku mne.
,,Prečo si nesadla vedľa mňa?!" Opýtal sa vytočené. ,,Bol si s kamošmi nechcela som isť medzi vás" ,,Tak radšej si si sadla sama aby mohol k tebe prísť Lucas však!?" Vyštekol na mňa vôbec nechápem o čo mu išlo. ,,A?...problém?!" ,,Hej mám problém, vždy si s dajakým chalanom a na mňa sa vykašleš!" Teraz ma chlapec naštval. ,,Martinus neviem o čo ti ide ale daj mi pokoj! vždy keď som s nie kým ti to vadí! myslíš si že okrem teba neexistujú iní ľudia?! Som s Dylenom, Lucasom, Marcusom vadí ti to ja ťa vôbec nechápem!" Pri tom ako som hovorila vždy som zvyšovala a zvyšovala hlas. Z dverí vyšiel Lucas. ,,Tak môžme ísť?" Opýtal sa Lucas. ,,Hej, môžme" Pri tom ako sme sa rozprávali s Lucasom videla som ako nás Tinus zabíja pohľadom hlavne Lucasa. Pred mojím domom som sa s Lucasom rozlúčila a išla domov.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Táák ahojte, dúfam že sa vám nová časť páčila. Budem rada za každý komentár a vote. Tak Majteee saa
YOU ARE READING
is this the right one? (Marcus a Martinus)
FanfictionNicol, obyčajné dievča. No pre jedného chlapca dosť výnimočná.- Raz kvôli Mame sa museli presťahovať za jej priateľom. Ale bolo to lepšie ako zostať so svojim otcom. No ešte netušila čo sa stane keď sa tam presťahuje.