,,To čo malo znamenať?!" dvihla som hlavu hore a uvidela naštvaného Martinusa. No mohlo sa to čakať. Ale cítila som z neho cigarety a alkohol. On cigarety a alkohol to nie môžno len zle cítim. ,,Čo?,čo malo znamenať, čo?" ,,To s Leo!" ,,A čo s Leo? len sme sa prechádzali!" ,,Hej?! a to že ste sa smiali na celú školu, to čo malo byť?!" ,,Bože, Martinus je to moja vec kde som a s kým som a ak dovolíš chcem si vybrať knihy" Povedala som a odišla k skrinke kde som si následne vybrala knihy na Biológiu. Túto hodinu sedím sama vždy to tak bolo. Vošla som do triedy a nasmerovala do mojej prázdnej lavici kde som si sadla. Zobrala som si zošit a prelistovala na poslednú látku z Biológie. Začala som ju čítať, keby náhodov ma vyskúšal aby som niečo aspoň vedela. Zrazu vedľa mňa zahučala stolička pozrela som sa, a tam stál Marcus.
,,Ahoj" Pozdravila som sa a zasa začala čítať Biológiu. ,,Ahoj" Neviem prečo ale začala som myslieť na Lea. Celý čas keď sme sa prechádzali som sa mu pozerala do oči ma ich také krásne, naprosto sa v nich strácam.
,,Deje sa niečo že sa usmievaš do zošita?" Opýtal sa ma Marcus. ,,Ja som sa asi...."
Life's Martinus
Prišiel som do školy a nacvičoval som si reč pre Nicol aby mi odpustila. Už som ju videl pred školou. Ale neišla sama bola s Leom. V tejto chvíli som mal chuť pribehnúť k Leovi a dať mu cez hubu. Ale to by mi určite nikdy neodpusti. Keď vošli do škol, obidvaja sa začali na plne hrdlo smiať. Vtedy som to nevydržal. Chcel som isť za Leom no on išiel iným smerom no Nicol smerovala cestou kde som bol ja. Neviem čo to do mňa vošlo ale zatiahol som ju na inú chodbu a začal po nej vrieskať. No ona sa ma ani trochu nezľakla.
,,To čo malo znamenať?!" Opýtal som sa naštvané. Akoby si ku mne privoňala a zatvárila sa znechutene. To muselo byť tým že som včera pil. Ano pil som a to len pre Nicol. Bolo mi smutno že celý čas sa na mňa hňevala. Preto že ja ju mám rád, ale mám ju rád viac ako kamarátku. No ona to asi tak necíti. ,,Čo?,čo malo znamenať, čo?" Opýtala sa ako by o ničím nevedela.,,To s Leo!" ,,A čo s Leo? len sme sa prechádzali!" ,,Hej?! a to že ste sa smiali na celú školu, to čo malo byť?!" ,,Bože, Martinus je to moja vec kde som a s kým som, a ak dovolíš chcem si vybrať knihy" Odišla odo mňa a išla k skrinke. Vzdychol som si. Až teraz mi došlo že sa na mňa viac a viac hnevá. Prečo som taký Debil?. Vošiel som do triedy a tam som uvidel že Marcus sedí s Nicol. čo Marcus?. Vždy som sedel ja s Marcusom! Nikde nebolo miesto len pred Marcusom a Nicol. Sadol som si pred nich a položil knihy na lavicu. Zrazu sa začali rozprávať. Viem že som nemal počúvať ale to sa nedalo.
,,Deje sa niečo že sa usmievaš do zošita?" Opýtal sa Marcus Nicol. ,,Ja som sa asi zamilovala" Čo ona a zamilovaná? a do koho? čo keď do mňa, prosím nech do mňa. ,,A do koho si sa zamilovala?" ,,No vieš nie som si sitá či nemá frajerku" Povedala Nicol trochu skleslo. ,,No povec mi to, ja viem kto tu má frajerky a kto nie tu to vie každý" ,,Ja som sa zamilovala do...."
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tak ahojtee. Dúfam že sa vám nová časť páčila. Budem rada za komentár a vote. Ták majteee saa
YOU ARE READING
is this the right one? (Marcus a Martinus)
FanfictionNicol, obyčajné dievča. No pre jedného chlapca dosť výnimočná.- Raz kvôli Mame sa museli presťahovať za jej priateľom. Ale bolo to lepšie ako zostať so svojim otcom. No ešte netušila čo sa stane keď sa tam presťahuje.