after
"vodu, prosím" yoongi si vypýtal od barmana, bolo neskoro. príliš neskoro aby tu sedel sám v bare.
ale aj tak nemal nikoho, pre koho by musel ísť domov.
"min yoongi si pýta vodu? čo sa stalo za posledných sedem rokov čo si tu nebol?" barman ho dráždil.
"proste mi daj pohár vody, jonghyun"
"čo sa stalo za posledných sedem rokov, otec?"
yoongiho srdce spadlo, rýchlo sa otočil so stoličkou.
"namjoon"
namjoon poťapkal yoongiho po chrbte a sadol si vedľa neho.
"obvyklé, jonghyun hyung" blonďavý barman prikývol a potom odišiel.
a yoongi a namjoon zostali sami.
yoongi sa stále viditelne triasol.
"ako sa majú veci, oco?" oco. yoongiho nikdy neonudí, že ho namjoon tak volá.
yoongi sa trpko zasmial, "nevidel som ťa a ani som o tebe nepočul sedem rokov, joon"
namjoon si odkašlal a prikývol, ďakujúc jonghyunovi, že priniesol ich drinky. jonghyun bol znova preč.
"prečo si tu?" yoongi nechcel vyznieť hrubo, namjoon mal plné právo prerušiť s ním kontakt. ale je človek, hrozný človek, ale stále človek.
"jungkook sa ide ženiť"
yoongi si ani nevšimol, že zlomil pohár, ktorý držal so silou.
"je veľmi milá, stretli sa na terapii"
yoongi bol ticho, snažiac sa spracovať všetko čo počul, snažiac sa nerozplakať a utiecť.
"robí ho šťastným, pomáha mu zabudnúť"
"prečo mi to hovoríš?"
namjoon položil svoje pivo na bar.
"mal by si prísť"
yoongi zafučal "myslíš to vážne?" neveriacky sa pozrel na namjoona.
"chcem aby si prišiel"
"to nie je tvoje rozhodnutie" yoongi sa zamračil.
namjoon si povzdychol, "tiež by chcel aby si prišiel, stále si jeho otec... stále si náš otec"
"príliš odpúšťaš"
"pozri," namjoon otočil stoličku, aby bol tvárou yoongimu, "viem že si myslíš, že si nezaslúžiš ho ani vidieť, ale myslím si, že si dostal ten najhorší trest, ktorý si zaslúžiš zato čo si spravil"
"nesúhlasím, len pre-"
"žiješ s touto ľútosťou, s nenávisťou k sebe... ani si neviem predstaviť koľkokrát si pomyslel, že skončíš svoj život," yoongi zadržal dych, "a budeš žiť s týmito strašnými pocitmi a hroznými myšlienkami až do konca života," yoongi cítil ako mu vlhnú oči, "a to je horšie než odvykačka alebo väzenie, mal by si to vedieť, pretože si v oboch bol"
"chcem aby si videl aký je šťastný, ako sa preniesol. teraz ti je lepšie, vyliečil si sa, napravil si sa, myslím že si zaslúžiš ho vidieť"
yoongi si nemohol pomôcť a začal plakať. tak isto aj namjoon.
-
before
"ocko?" yoongi sa otočil s jeho stoličkou k dverám kancelárie.
"áno, zlatko? čo sa stalo?" zľakol sa, keď uvidel slzy padajúc po chlapcovej tvári.
jungkook sa priblížil, zotierajúc si oči s jeho malými rukami. yoongi chytil obi dve jeho ruky do svojich a pozrel sa na plačúceho chlapca, znepokojený.
"som v prúsere" chlapec plakal.
"čo? o čom to hovoríš, kookie? povedz mi čo sa stalo"
jungkook našpúlil pery a jeho tvár bola červenejšia než predtým.
pozrel sa dole, ukazujúc na jeho nohavice.
"čo-"
oh.
-
after
bola tma. bolo neskoro.
yoongi sedel na studenej, vlhkej tráve vedľa sunjunginom hrobe.
nebol tam ani raz čo zomrela.
ruky mal položené na jeho roztvorených kolenách, pozerajúc sa do dialky.
"jungkook sa ide ženiť, sun" zasmial sa.
"viem si predstaviť tvoju reakciu"
zhlboka dýchal.
"namjoon mi povedal všetko o tom, ako sa stretli... jungkook bol na terapii kvôli domácemu násiliu a obeti znásilnenia" zatvoril oči, skoro neveril svojim vlastným slovám.
"jej otec bol hrozný muž, zvykol ju znásilňovať od malička...
a potom som si uvedomil, že som bol rovnaký,
robil som to isté jungkookovi,
tiež som bol hrozný muž, sun
...
stále som ten hrozný muž"
začal plakať, skryl si tvár s jeho rukami, vylievajúc všetky emócie.
surovo.
bolestivo.
"vieš čo ma robí ešte viac hrozným?
že ešte aj po dvoch rokoch terapie,
po dvoch rokoch vo väzení a ďalšie tri na odvykačke
ho stále šialene milujem"
YOU ARE READING
Poison Ivy
Fanfiction"chcem ťa zničiť" preklad original author @Yuki_Kookie ao3 ďakujem @SongHari- za cover
