Poison Ivy

Chapter 21: Velvet

yoongi práve dokončil svoju rannú kávu, keď započul hlasné klopanie na dvere.

jeho srdce začalo silno biť.

teraz keď spravil dohodu s hlavným mafiánom, už sa necítil bezpečne.

z kuchyne si zobral nôž a ukryl si ho do boxeriek.

hlasné klopanie bolo ešte hlasnejšie a hlasnejšie. zhlboka sa nadýchol, držiac pre prípad nôž predtým, než pomaly otvoril dvere.

nôž zahodil.

"jungkook čo-" bol zatlačený späť, keď jungkook vletel do jeho domu.

"čo si to kurva spravil?!" jungkook zakričal, otočil sa.

na jeho líci bol hlboký zárez, pri oku mal nechutnú modrinu a nosné dierky mal suché od krvy.

"čo sa stalo?" yoongi sa snažil byť kľudný a zavrel za ním dvere.

"ty! to je čo sa kurva stalo! prečo sa staráš do mojich vecí?!"

"ublížili ti?" yoongi cítil ako mu hnev prebieha po celom tele.

"nie, dobil som sa z hnevu... čo si myslíš?! samozrejme, že mi ublížili!"

"vyzerá to tak, že na to musíš dať dezinfikáciu, bolí ťa to?"

"bolo mi aj horšie"

byť bodnutý nožom by pre yoongiho bolo príjemnejšie, než byť bodnutý jungkookovými slovami.

"čo sa stalo?"

"povedali mi že chcú, aby išla na potrat!"

yoongiho oči sa rozšírili.

"o tom sme sa neroz-", "prečo?! prečo si tam išiel a rozprával sa s ním?! nič mi nedlžíš, už nie som tvoj majetok, nemusíš sa zapájať do môjho života, do mojich rozhodnutí!"

"si stratený a zmätený, dostal si sa do zlej situácie, chcel som ti len pomôcť"

"kto do piče si aby si mi hovoril, že som stratený a zmätený, ty alkoholický pedofil?! toto je môj život! budem robiť chyby a vyriešim si ich! koľkokrát ti mám povedať, že nepotrebujem tvoju skurvenú pomoc? povedal som ti o tom pretože som si myslel, že ti môžem dôverovať, ale ukázal si mi, že som sa mýlil. znova. po siedmich rokoch"

"neprirovnávaj svoju dôveru ku mne predtým a teraz"

"myslel som si, že keď ťa vrátim do môjho života, tak budem mať pokoj, ale ty to chceš zničiť. znova. povedal som ti, že je to moja jediná šanca mať normálny život, normálnu manželku, normálne dieťa. prečo si to musel zničiť?"

"prisahám na sunjungin hrob, že som im nepovedal aby jej povedali, nech ide na potrat"

"nezáleží na tom čo si im povedal alebo nepovedal, pravdepodobne ho teraz počúvne a ja stratím šancu znova žiť. cítiť sa znova kompletne"

"to nie je pravda, čokoľvek sa stane, všetko bude v poriadku"

"drž už hubu!!!" jungkook kričal, "drž kurva hubu!!! keby si tu nebol, nič z toho by sa nestalo! to je čo si chcel, že? aby som sa neoženil a nemal dieťa, však? chcel si aby to bola posledná kvapka? chceš aby som sa zabil?"

"prestaň"

"lebo čo?!" jungkook zhodil šalku kávy na zem, ktorá sa dramaticky rozbila. "lebo čo?! už mi viac nemôžeš ublížiť. zobral si mi všetko, všetko" jeho hlas znel zlomene.

yoongi bol tiež zlomený.

"jungkook, prisahám ti. prisahám, že som chcel veci len urovnať, nechcel som aby si sa cítil povinný sa za ňu oženiť a mať to dieťa len pretože sa ti vyhrážajú, nič viac"