Poison Ivy

Chapter 22: Fire

yoongi sa zobudil na niekoho kričanie.

lenivo sa postavil z gauča a s päsťou si pretrel oči.

krik vychádzal z jeho izby, snažil sa počúvať čo sa deje.

"nehovor mi, že nad tým naozaj premýšľaš, yoonah. máme sa brať o tri dni"

yoongi cítil tlak na jeho srdci.

"čo tým myslíš, že na budúci týždeň yoonah ja- nezavesuj ma! yoonah?! yoonah!"

yoongi si odkašlal a rozhodol sa nechať jungkooka nachvíľu osamote. išiel do kúplne aby si umyl zuby dal si sprchu, debatujúc či sa s jungkookom má porozprávať o minulej noci alebo nie.

keď vyšiel z kúpelky, rozhodol sa.

zaklopal na dvere od izby, "jungkook?"

žiadna odpoveď.

yoongi zaklopal silnejšie, "jungkook?"

snažil sa otvoriť dvere, ale pre jeho prekvapenie, dvere boli zamknuté.

yoongi sa zamračil, znova sa pokúsil otvoriť dvere. tlačil so svojou váhou na dvere, ale bez úspechu.

"jungkook? čo do pekla? čo robíš v mojej izbe?"

ozvalo sa otočenie kľúča, dvere sa pomaly otvorili, jungkook vykúkal spoza dvier.

"daj mi desať sekúnd a odídem"

yoongi zmäkkol, "nemusíš odísť, jungkook"

"áno musím, daj mi minútu"

"musíme sa porozprávať o minulej noci"

"kvôli tomu, že som tu zostal? áno, prepáč, hneď odídem neboj sa"

yoongi sa znova zamračil, "nie, nie to"

"pretože som na teba kričal? zaslúžil si si to, vieš"

yoongi sa cítil čudne. "naozaj si nepamätáš čo sa stalo minulú noc?"

jungkook pokrčil ramenami, "pamätám si, že som sem na teba prišiel kričať a potom som tu zaspal"

niečo nebolo v poriadku. sníval yoongi to čo sa stalo minulú noc? nie, to nie je možné. jeho zadok bol boľavý a stále okolo seba mohol cítiť jungkooka aj keď práve vyšiel zo sprchy.

"nepamätám si nič iné"

"marihuana spôsobuje krátkodobú stratu pamäte, ale nie až v takomto rozmere"

jungkook si odkašlal a pozrel sa dole, "daj mi minútu a odídem"

yoongi mal zlý pocit. mohol to cítiť v jeho kostiach.

kopol do dvier a jungkook zalapal.

to čo yoongi uvidel na jeho posteli ho zanechalo v šoku.

"ako dlho to robíš?" stál pred jungkookom, ktorý sedel na posteli so sklonenou hlavou.

"to nie je tvoja vec, môžme predstierať, že sa to nikdy nestalo, teraz mi to vráť" jungkook sa postavil a snažil sa zobrať tú vec, ktorú yoongi držal v ruke.

"ako dlho, jungkook?" yoongi bol... sklamaný. nahnevaný. vystrašený. znepokojený.

vedel, že nemá žiadne právo, ale nikdy nebol dobrý v kontrolovaní jeho emócii.

"znova, nie je to tvoja vec" bolo to akoby napredovali dozadu, všetko čo si doteraz postavili bolo zničené.

"vráť mi to"