before
yoongi sa zobudil pretože sa vedľa neho niekto hýbal, otočil sa v jeho posteli a uvidel jungkooka spať mierumilovne vedľa neho.
usmial sa a mladšiemu jemne prešiel po ofine, snažiac sa nezobudiť chlapca.
pozrel sa na chlapcovu anjelskú tvár, taký krásny... tak nevinný... taký sunjung...
jungkook vydal podráždené kňučanie, nechávajúc yoongiho vedieť, že ho zobudil. yoongi sa slabo usmial.
chlapec si široko zívol a otvoril svoje oči. yoongi cítil ako mu prestalo biť srdce.
"dobré ráno, ocko" povedal potichu.
"dobré ráno, zlatko"
zrazu bol jungkookov úsmev preč a zamračil sa.
"ocko, zas mám ten problém..."
yoongi vedel presne čo tým chlapec myslel.
"to prejde zlatko, prečo nejdeš do sprchy?" jungkook pokrútil hlavou, - "je to bolestivé" našpúlil pery.
"no tak, pomôžem ti ísť do sprchy, pomôže to" yoongi sa chystal postaviť spolu s jungkookom, ale potom zaplakal v bolesti.
"nie nie nie nemôžem, je to veľmi nepríjemné" yoongi sa zamračil, nemalo by to byť také zlé.
"zastav to" yoongi nemohol vidieť svoje zlatko v takom utrpení.
"dotýkaj sa seba"
jungkook sedel na kraji postele s chrbtom otočeným na yoongiho.
"čo?"
"nasleduj to čo hovorím"
keď prišlo na jungkooka, yoongi nevedel vysvetliť čo prechádzalo jeho hlavou. všetko bolo tak správne aj keď vedel, že je to nesprávne.
"dobre" jungkook zafňukal.
"daj si dole boxerky, kookie"
jungkook nasledoval yoongiho slová bez toho aby sa postavil.
"čo teraz, ocko?"
"dotkni sa ho"
vzduch bol hustejší.
jungkook ťažko dýchal. položil ruku na svoju intímnu partiu a zalapal po dychu.
yoongi sa začal potiť, zložil zo seba prikrývku a sadol si.
"teraz pohybuj rukou hore a dole" jungkook mu bol chrbtom, ale mohol vidieť chlapcov biely a gulatý zadok na červených poťahoch na posteli.
oblízol si peru, panikáril. čo to robí? prečo to robí? čo sa to s ním deje?
všetky myšlienky zmizli, keď jungkook jemne vzdychol.
"môžeš to robiť rýchlejšie, bolesť odíde rýchlejšie"
videl ako jungkookova ruka zrýchlila, keď mu to povedal.
jungkook zaklonil hlavu a vydal tie najhriešnejšie zvuky, yoongi ho sledoval bližšie.
"znova chcem pišať" vydýchol.
"to je v poriadku, pamätáš? potom tá bolesť odíde"
jungkook prikývol a potom vzdychol hlasnejšie, yoongi vedel že je koniec.
obaja hlasno vydychovali, izba bola tichá.
yoongi zrazu cítil vinu ako ho zaživa je, naozaj práve prinútil svojho desať ročného syna spraviť sa pred ním?
nie nie, to decko bolo v bolesti. yoongi ho len naučil ako to napraviť, keď bude osamote.
všetko bolo normálne, každý rodič by to spravil pre svoje dieťa.
že?
"už ti je lepšie?"
jungkook prikývol a postavil sa, dávajúc yoongimu hriešny výhľad na jeho zadok.
yoongi cítil ako z neho tečie pot.
jungkook sa otočil, mračiac sa na neporiadok, ktorý spravil.
yoongi sa zasmial, "chceš aby som ti pripravil vaňu?"
jungkook prikývol, yoongi si povzdychol a postavil sa.
"hej, ocko"
yoongi sa otočil, snažiac sa nepozerať na dolné partie chlapca.
"áno, zlatko?"
"ty tiež potrebuješ pomoc"
oh sakra, potreboval.
ale o čom to kurva jungkook hovoril?
jungkook zrazu ukázal na niečo, yoongi sa pozrel dole.
oh áno.
oh kurva.
mal ten istý problém.
yoongi si odkašlal a falošne sa na jungkooka usmial, "to je v pohode, to prejde, poďme ťa vyčistiť zlatko, no tak"
"teba to nebolí?"
"je to nepríjemné, ale bude to v poriadku kookie, teraz poďme"
"je to kvôli mne?"
yoongi zamrzol.
-
after
"chceš vojsť dnu?" yoongi sa trápne spýta. obaja stáli pred yoongiho apartmáne.
jungkook sa objímal, nepozeral sa na yoongiho. pokrútil hlavou.
yoongi si odkašlal a oprel sa o stenu vedľa dverí.
študoval jungkooka, vyrástol dobre. mal svaly, jeho čeľusť je ostrejšia, jeho oči boli múdrejšie.
stal sa mužom.
yoongi to všetko premeškal.
yoongi všetko premeškal.
"nie, nezostanem dlho" jeho hlas je drsnejší, mužnejší.
už nie je chlapec.
yoongi cítil závrat.
"ako sa máš?" zrazu sa spýtal.
yoongi dýchal, ani nevedel že zadržiaval dych.
"som v pohode... žijem" tmavo sa zasmial, pozerajúc sa na jungkooka. jungkook sa na neho pozrel a on sa skoro roztopil.
stále tie rovnaké veľké nevinné oči.
"ako sa máš?" yoongi sa spýtal, snažiac sa zjemniť náladu.
"vlastne sa mám dobre, idem sa ženiť o tri mesiace"
yoongi prikývol, "namjoon mi to povedal"
jungkook sa zasmial, yoongi chcel plakať. "namjoon hovorí všetko každému, ten darebák"
yoongi sa usmial.
"nemôžem uveriť, že sa s tebou rozprával, myslel som si že ste prerušili kontakt"
"prerušili sme, prišiel sem pred týždňom aby mi povedal o tvojej svadbe, chcel aby som tam išiel"
jungkook si oblízol pery a prikývol.
pozerali sa na seba.
príliš známe.
"chcem aby si prišiel"
yoongi nikdy necítil silnejšiu túžbu pre alkohol v posledných siedmich rokoch.
YOU ARE READING
Poison Ivy
Fanfiction"chcem ťa zničiť" preklad original author @Yuki_Kookie ao3 ďakujem @SongHari- za cover
