after
"ja- prečo, jungkook?" videl ako jungkook stuhol nad zmienkou jeho mena, ktoré vyšlo z yoongiho pier.
"aby som bol úprimný, je to časť terapie. povedali nám, aby sme priniesli našich otcov na svadbu"
yoongi sa zamračil, "kvôli čomu?"
"aby sme sa cez to preniesli. toto je veľký krok pre nás oboch, nezávislosť, musíme pustiť minulosť a... odpustiť ti" jungkook bol vždy úprimný. bol tu čas, keď to v ňom yoongi zabil. bol tu čas, keď yoongi zabil jungkooka.
"myslím, že sám si vedieš dobre, nepotrebuješ ma aby som ti zničil svadbu"
"nebudem sa prosiť"
toto ticho znamenalo toľko veľa a yoongi to chápe. yoongi chápal ten význam.
"fajn" jungkook bol prekvapený.
"ak ti to pomôže, tak to spravím. je to to najmenej čo môžem urobiť, že?"
jungkook prikývol, "ďakujem" yoongimu prišlo čudné, že jungkook nevyzeral naštvane, len študoval yoongiho.
jungkook si odkašlal, stále sa objímajúc. "už pôjdem" bol na odchode - "počkaj"
jungkook zastavil, chrbtom stále k yoongimu.
"ako sa máš?"
jungkook sa zamračil a otočil sa, "už si sa ma to spýtal"
"nie, myslím tým-" povzdychol si, "je ti dobre? ako sa majú veci? nevidel som ťa sedem rokov..."
"rozmýšľam prečo" oh. máme tu nahnevaného jungkooka.
yoongi oľutoval, že sa ho niečo spýtal.
jungkookova tvár sa zjemnila, "pracujem na tom. nie je to také ľahké"
yoongi sa na neho s ľútosťou pozrel, ale aby mal byť úprimný, bola to sebaľútosť.
"nemyslím si, že niekedy budem v poriadku, zničil si ma naozaj dobre"
yoongi zhlboka dýchal, teraz nemôže plakať.
"ale ona mi veľa pomáha" jungkook si prikývol. "pomáha mi zabudnúť" namjoonove slová.
"to je dobré, som pre teba naozaj šťastný kook- jungkook"
vtedy si jungkook uvedomil, s kým sa rozpráva, komu sa otvoril.
"musím ísť" a potom bol preč.
-
before
yoongi preplietol ich prsty, tlačiac jungkookove ruky k jeho hlave na veľkom vánkuši pod ním.
prirážal pomalšie a hlbšie do chudého chlapca pod ním, spotené telá sa o seba treli.
vzdychy sa spolu zmixovali kvôli tomu ako blízko boli pri sebe, pozerajúc sa na seba.
jungkook si dovolil byť hlasný, namjoon bol preč. mali celý dom len pre seba.
"páči sa ti to, mačiatko? rád si ošukaný hlboko a pomaly?" yoongi zachraptil, púšťajúc jednu jungkookovu ruku a pritlačil ju o jungkookovo hrdlo. krúžil svojimi bokmi, koža na koži.
jungkook bezmocne prikývol, príliš stratený v potešení aby počul yoongiho slová. obmotal svoje nohy okolo yoongiho bokov, približujúc ho bližšie.
"odpovedaj mi so slovami, ty skurvená štetka" facka na tvár. jungkook zaplakal a silno zatvoril oči.
náhla zmena yoongiho správania pre jungkooka nebola neznáma. bola príliš známa.
toto je ďalšií yoongiho zvyk, ktorý jungkook musí rešpektovať.
yoongiho zovretie na jungkookovom hrdle zosilnelo, "chcem ťa zničiť"
jungkookova tvár zčervenela, snažil sa lapať po dychu, ale bez pomoci.
yoongi sa uškrnul, pozerajúc ako jungkook bojoval. zovrel yoongiho ruku, snažiac sa mu tiež ublížiť.
jungkookova tvár bola fialová, oči sa mu prekrútili dozadu. snažil sa krútiť hlavou. yoongi bol tak blízko.
keď sa yoongi spravil do mladšieho - a mladší sa spravil bez dotyku, jungkook bol bez vedomia.
yoongi sa snažil ukľudniť spanikáreného chlapca, utišujúc ho a bozkávajúc každú časť jeho tváre, hladkajúc jeho tvár.
"shh... si môj dobrý chlapec, že?"
jungkook prikývol, snažiac sa dýchať pravidelne.
"už ma nenahneváš, že? už ma nechceš vidieť nahnevaného, že zlatko?"
jungkook si myslel, že yoongi je anjel a diabol v jednom človeku.
jeho najsladší sen a jeho najstrašidelnejšia nočná mora.
YOU ARE READING
Poison Ivy
Fanfiction"chcem ťa zničiť" preklad original author @Yuki_Kookie ao3 ďakujem @SongHari- za cover
