Double the Trouble [SK]

1. kapitola

HARRY'S POV

Sledoval som, ako z malých sviečok stúpajú k stropu úzke stĺpiky dymu a v tej chvíli mi napadlo, či sa naozaj niečo zmení tak radikálne, ako mi všetci tvrdili. Pravdepodobne nie, zrejme sú to všetko iba reči, ktoré sa hovoria ľuďom predtým, ako dosiahnu plnoletosť a hneď potom zistia, že sa cítia rovnako ako predtým a na tej dospelosti vlastne nie je nič také super, ako povedal Louis, a on o tom musí niečo vedieť, lebo aj v dvadsiatich rokoch sa stále správa ako decko.

"No tak, želaj si niečo!" ozval sa hlas po mojej pravici a niekoľko ďalších súhlasných výkrikov.

Želaj si niečo. Akoby bolo také jednoduché na mieste vymyslieť želanie.

"Rýchlo, lebo zo sviečok začína stekať vosk!" súrila ma mama a tým na mňa vyvinula ešte väčší nátlak a ja už som vážne nedokázal vymyslieť nič poriadne. Preto som len sfúkol sviečky a široko sa usmial, keď sa všetci moji priatelia dali do potlesku.

"Kto chce prvý kúsok?" ozvala sa mama a dvihla nôž. Všetky pohľady smerovali ku mne, zrejme preto, že je zvykom, aby oslávenec mal prvý kus torty, no prv, než som sa stihol ozvať, Niall vytrielil zo svojho miesta a s hlasným "JA! JA!" vytrhol mame tanier z ruky.

Nialla som poznal pridobre na to, aby som sa mohol uraziť - okrem toho mi fakt veľmi nezáležalo na torte, aj keď mama kvôli nej strávila v kuchyni takmer celú noc. A zrejme sa jej aj podarila, lebo všetci radostne prikyvovali a mama sa tvárila, že to nič nie je, aj keď som vedel, že to len hrá. Ale aj tak som jej bol vďačný.

Počas toho, ako som jedol, som si všimol, ako na mňa Louis netrpezlivo hľadí, no len čo sa nám pohľady stretli, tváril sa, že sa pozerá na obraz za mnou. No len čo som prehltol posledné sústo a položil tanier s vidličkou späť na stôl, Louis nahlas vykríkol: "Konečne! Je čas na darčeky!"

Prebehol ku kope zabalených krabíc, prehrabol sa v nej a vytiahol z nej zrejme dar od neho, zabalený v zelenom lesklom papieri. Ako prvé som si prečítal kartičku pri ňom: Tvár sa, že ťa to potešilo. Môj skutočný darček by nepotešil tvoju mamu, dám ti ho neskôr. ;)

Roztrhal som papier a našiel v ňom žrádlo pre moju mačku Molly.

"Vďaka, Lou," vrhol som naňho dojatý výraz, hoci si nie som istý, či sa mi ho podarilo dobre zahrať.

To bolo niečo ako signál pre ostatných - začali sa na mňa po jednom vrhať, stískali ma v objatí, potľapkávali po chrbte a do rúk mi tisli krabice a balíčky. Zakaždým som sa usmial, poďakoval, a v duchu som sa nevedel dočkať, kedy sa to celé skončí.

Po niekoľkých hodinách sme ostali len ja s mamou, Louis a Niall, ktorý sa ochotne ponúkol, že nám pomôže upratať, aj keď som si bol istý, že to bola len príležitosť uchmatnúť si z jedla, čo zostalo.

"Harry, zlatko," oslovila ma mama, keď som Niallovi pomáhal doraziť obložené chlebíčky. S plnými ústami som si sadol na miesto vedľa nej a spýtavo na ňu pozrel.

"Ešte pre teba mám jeden darček," povedala akýmsi neistým tónom.

"Ale, mami, predsa ste mi toho dali už dosť!" protestoval som, hoci som umieral zvedavosťou, čo to môže byť. Isto niečo úžasné, keďže s tým počkala, kým všetci odídu.

Mama nervózne pozrela na hodinky a sama seba sa opýtala: "Kde je toľko?!"

"Oh, ty si mi to nechala poslať? Čo to bude? Javorový sirup priamo z Kanady?" zažartoval som, no mama nevyzerala, že má náladu na žarty. Otvorila ústa, že mi odpovie, keď sa od dverí ozval zvonček.