Double the Trouble [SK]

14. kapitola

EDWARD'S POV

"Ed, počúvaš ma vôbec?" Niallov hlas ma vytrhol zo zamyslenia.

Zaostril som naňho, ako ma netrpezlivo pozoruje s ceruzkou v ruke a gitarou na kolenách. "Prepáč, čo si vravel?"

Skladali sme spolu novú pieseň pre ich skupinu, teda, lepšie povedané, ja som vymýšľal text a Niall skladal hudbu, no pri mojej dnešnej poruche sústredenia nám to veľmi nešlo. Toto bolo už hádam siedmy raz, čo ma musel napomenúť.

"Ale vážne, nad čím toľko premýšľaš?" spýtal sa ma, ceruzku si založil za ucho a lakťom sa oprel o gitaru.

"April," odpovedal som automaticky, Niallov zhrozený výraz mi však nahováral, že som si to mal radšej nechať pre seba. Zmätene som pootočil hlavou a hodil po ňom zamračený pohľad. "Čo sa deje?"

"Eddie, nemôžeš premýšľať nad April," ozval sa varovným tónom.

"Prečo nie?" Nechápal som.

Gitaru opatrne položil na zem, potom sa zhlboka nadýchol a otočil sa späť ku mne. "Harry je do nej zamilovaný až po uši. Vedia to všetci... okrem neho," povedal pomaly, čím mi asi chcel dať čas na spracovanie informácií, to sa ale tak celkom nedialo. Na jednej strane som chápal, prečo by som nad ňou asi nemal premýšľať, na druhej strane...

"Ale predsa spolu nechodia. Keby bola zadaná, to by bolo iné," mykol som plecami bez záujmu.

"Edward. Nie. Ak by si sa o niečo pokúsil, bol by to podraz voči Harrymu," povedal veľavýznamne, čím dokázal len to, že som ju chcel o to viac. V tej chvíli som si zaumienil, že sa ho musím zbaviť, aby som mohol ísť za ňou. Nástenné hodiny ukazovali štvrť na päť, to by už mala byť každú chvíľu doma.

"Ja mám iný názor. Nevlastní ju a nevidím dôvod, prečo by som ju nemohol mať rád aj ja. Vlastne, prečo by som sa o niečo nemohol pokúsiť aj hneď teraz?" provokatívne som naňho pozrel a vstal z kresla, mieriac si to k dverám.

"Môžeš na mňa počkať, ale asi sa nevrátim tak skoro," dodal som, už-už sa naťahujúc po kľučke, keď tam zrazu z ničoho nič pritrielil Niall a vrhol sa k dverám, brániac ich vlastným telom.

"Prepáč, Ed, nemôžem ti to dovoliť."

"Čo blbneš?" chytil som ho za plece a pokúsil sa ho od dverí odtiahnuť, ním to však ani len nepohlo. "Niall, ustúp. Veď ju idem len pozdraviť."

"Harrymu by sa to nepáčilo," odvetil tvrdohlavo, nahmatal za svojím chrbtom kľučku a potom skĺzol rukou ešte o kúsok nižšie, aby mohol zamknúť. Kľúč vytiahol zo zámku, chytil ma za lakeť a zamieril späť ku kreslu, kde sa znova vyvalil, kľúč odložil na stolík vedľa kresla čo najďalej odo mňa a pokynul mi rukou, aby som si sadol oproti nemu.

"Zavolám na políciu, že ma tu držíš proti mojej vôli," oznámil som mu po tom, čo som sa usadil.

Niall prikývol s falošne presvedčeným výrazom a posunul ku mne bližšie otvorený zápisník, čo ležal na stole, naznačujúc mi, aby som dopísal text. Prevrátil som očami a položil ceruzku na papier, vytvárajúc nové verše a po chvíli väčšinu z nich vždy začiarkal, nespokojný so svojím výtvorom. Takto som strávil asi pätnásť minút, do písania som sa ponoril natoľko, že mi April celkom vyfučala z hlavy - teda aspoň dovtedy, kým sa Niall nedvihol, že musí ísť na záchod, vzal zo stolíka kľúč a vybral sa z izby von, pričom za sebou celkom zabudol zamknúť. Alebo možno nezabudol, jednoducho nepredpokladal, že sa pokúsim ujsť. Ja som však okamžite využil situáciu, odhodil zápisník na kreslo, ktoré ostalo prázdne, len čo som sa postavil a rozbehol sa k dverám. Vtedy sa z kúpeľne ozvalo spláchnutie a vzápätí tečúca voda, tak som po schodoch utekal, akoby mi šlo o život. Ešte som ich mal pred sebou asi tri, keď sa dvere od kúpeľne otvorili a Niall si ma pravdepodobne všimol, lebo hlasno zakričal moje meno a rozutekal sa za mnou. To už som však bol na dolnom poschodí a na rovnom povrchu som len nabral na rýchlosti. Tesne predtým, než som sa dostal k vchodovým dverám, sa však otvorili a dnu vstúpil Harry, čo ma donútilo zabrzdiť a Nialla, ktorý teraz už bol len pár metrov za mnou, takisto.

Harry zmätene preskakoval pohľadom z jedného na druhého, pravdepodobne sa snažiac pochopiť, čo sa deje.

"Všetko v poriadku?"

"Hrali sme naháňačky," odpovedal Niall rýchlo, v snahe zachrániť mi krk. Tak akosi som mu bol vďačný, že nevytáral, že som chcel ísť za April, aj keď si nemyslím, že by mi v tom Harry zabránil. Predsa vedel, že s ňou trávim voľný čas a nevyzeral, že by mu to vadilo.

"Áno a vyhrával som," prikývol som s úškrnom, načo Harry s úsmevom prevrátil očami a vykročil vpred, pričom po ceste chytil pod pazuchu mňa a následne Nialla s otázkou, čo si spravíme na večeru.

"Louis ešte neprišiel? Má skvelý recept na cestoviny," dodal.

Hádam ani nemusím vravieť, že v ten večer som za April nemal šancu ísť.