Double the Trouble [SK]

12. kapitola

EDWARD'S POV

Nastriekal som na seba kolínsku a ešte raz skontroloval v zrkadle svoj výzor. Spokojný sám so sebou som prikývol na svoj odraz a chystal sa odísť, keď vošiel Harry, na zubnú kefku si vytisol trošku pasty a po tom, ako si ju strčil do úst, pozrel na mňa s nadvihnutým obočím.

"To chceš ísť s hentakým účesom?"

Opäť som sa na seba zadíval a musel som uznať, že má pravdu. Netrpezlivo som vzdychol nad svojimi neskrotnými kučerami a pustil sa do ich upravovania.

Zatiaľ čo ja som si vyčesával ofinu dozadu, aby mi nezavadzala, Harry prešiel na zubnú niť a nebezpečne blízko pri zrkadle sa špáral vo svojom chrupe. Až vtedy som si všimol, že je nejaký nahodený a prekvapene som sa ho spýtal: "Niekam ideš?"

"Mhm," odvetil neurčito, použitú niť odhodil do koša pod umývadlom a vypochodoval z kúpeľne. Len som mykol plecom a pokračoval v úprave vlasov, keďže ani zďaleka som nebol hotový. Zabralo to ďalších desať minút, ale nakoniec sa mi podarilo prekonať svoje vlastné očakávania, takže som sa do svojej izby vracal so spokojným úsmevom. Zo skrine som ukradol jednu z tých Harryho čiernych košieľ, čo si tak nevinne viseli v šatníku a prehodil si ju cez svoje sivé tričko. Rýchly pohľad na hodinky ma utvrdil v tom, že mám meškanie a ak chceme s April stihnúť film, budem musieť poriadne šliapnuť na plyn. Skontroloval som si vrecká, či mám všetko - peňaženka, kľúče, mobil. Môžem ísť.

Zbehol som schodmi a s hlasným "majte sa" venovaným Louisovi s Harrym vyšiel z domu na ulicu. Hneď som aj zamieril ku svojej motorke, keď som si všimol, že o Harryho Range Rovera je opretá April a o niečom sa zhovára s Harrym postávajúcim oproti nej. Vybral som sa k nim, pričom si ma všimli, až keď som sa postavil vedľa Harryho. April ku mne dvihla zrak a s úsmevom nadhodila: "Nechcelo sa mi čakať, tak som sa vybrala sem."

"Skvelé, to nám ušetrí čas. Tak môžeme ísť?" Hlavou som kývol smerom k Brit.

"Jasné, poďme," prikývla April, otočila sa smerom k Harryho autu a jedným ťahom otvorila dvere. Zmätene som sledoval, ako nasadala na zadné sedadlo, zatiaľ čo Harry sa s úškrnom usadal na miesto vodiča. Skôr, než zavrela dvere, pozrela opäť na mňa a keď si uvedomila, že sa nehýbem, nadvihla obočie.

"Tak ideš?"

Potom dvere zabuchla a ja som už len videl, ako otvára ústa, rozprávajúc niečo Harrymu. Po pár sekundách som sa spamätal a obišiel auto, aby som mohol nasadnúť aj ja. Otvoril som zadné dvere a vsunul sa na miesto vedľa April, ktorá mi venovala nadšený úsmev.

"Mala si mi povedať, že ide s nami," povedal som jej šepky, nenápadne sledujúc Harryho profil a nemohol som si nevšimnúť úškrn, ktorý sa mu roztiahol na tvári.

"Dohodli sme sa, že ti to povie Harry!" zvolala obviňujúco a zamračene sa načiahla dopredu, aby ho mohla karhavo buchnúť do pleca.

"Myslel som, že takto to bude väčšia zábava..." Na chvíľu sa odmlčal, premeral si naše výrazy v spätnom zrkadle a so zachechtaním dodal: "Mal som pravdu."

Nezmohol som sa na viac než na prevrátenie očí a rezignovane sa oprel, hľadiac von oknom. Tak trochu som dúfal, že to bude rande, ale môj sebecký brat narúšal všetky moje plány.

April si pravdepodobne všimla, ako mi sklesla nálada, lebo z ničoho nič som zacítil, ako sa ku mne posunula. Jej trup sa opieral zboku o moje telo, hlavu mala položenú na ruke, ktorou ma držala za plece, takže keď som prekvapene otočil hlavu k nej, aby som zistil, čo robí, prekvapilo ma, ako blízko pri sebe sú naše tváre.

"Si v pohode?" spýtala sa ma, akoby si ani neuvedomovala tú blízkosť.

Predtým, než som odpovedal, som zablúdil pohľadom k Harryho odrazu v spätnom zrkadle. Na moment sa nám stretli oči, načo on hneď pozrel na cestu a potom si dôležito odkašľal, takže moja odpoveď ani nebola počuť cez jeho kašeľ.

"April, videla si moje nové tetovanie?" Na moment znova odtrhol zrak od vozovky, načiahol ruku k nám dozadu a poriadne napol biceps. Došlo mi, že jeho zámerom ani náhodou nie je ukázať jej tetovanie, len čo sa April odo mňa odsunula, aby mohla zbližša preskúmať jeho napnutý sval. A keď už sme pri tom, podľa mňa bolo to tetovanie - karta smrtky, mimochodom - poriadne stupídne a nevkusné, no ona súhlasne zahmkala.

"Pristane ti k tým ďalším hlúpostiam, čo tam máš," zasmiala sa.

"April, ukazoval som ti tú modrinu, čo sa mi spravila na kľúčnej kosti?" zasiahol som do toho, ochotný pristúpiť na Harryho hru. Rozopol som si košeľu (Harry si doteraz neuvedomil, že je jeho) a vyhrnul si tričko až ku krku (bolo mi jasné, že by stačilo trochu ho odhrnúť hore, ale hral som nečisto, rovnako ako moje dvojča), takže som pred ňou ostal v podstate polonahý a April presunula pozornosť z Harryho tetovania na mňa.

"Au, to muselo bolieť," poznamenala, zľahka sa dotýkajúc môjho zmodraného miesta tesne nad kľúčnou kosťou. Zaksichtil som sa na Harryho, ktorý na nás rozzúrene hľadel.

"April, to tetovanie má supertajný zmysel, ale ak by si veľmi chcela, tak ti to môžem povedať," ozval sa a keď odo mňa znova odtrhla pohľad, naštvane som si tričko znova stiahol.

"April, včera som bol v posilke a myslím, že to začína byť vidno na moj-..."

"Sme tu!" skríkol odrazu Harry a zaparkoval auto. Vystúpil som ako prvý a vystrčil k April ruku, aby som jej mohol pomôcť ako pravý gentleman. Ona ma za ňu ochotne chytila a keď sa postavila vedľa mňa, venovala mi hravý úsmev. Dvere som znova zabuchol a vykročil spolu s ňou na druhú stranu auta, aby sme sa mohli pripojiť k Harrymu, čo som tam ale našiel, ma celkom prekvapilo. Netuším, kedy to stihol, no môj idiotský brat tam stál bez trička a jednou rukou sa opieral o svojho Range Rovera, znova napínajúc tie svoje sprosté svaly.

"Harry, kde máš tričko?" spýtala sa April zaskočene, načo on prekvapene sklopil pohľad na svoje telo.

"Oh, to je trapas," povedal hrane. "Muselo mi... spadnúť v aute."

Chvíľu som váhal, no bolo mi jasné, že ak sa nerozhodnem hneď, prehrám. Bleskovo som sa vrhol na svoj opasok a o tri sekundy už som mal stiahnuté nohavice, aby som mohol hru vyrovnať a vrhol na April rovnaký úškrn, aký pohrával na perách Harrymu.

"Panebože," schovala si tvár do dlaní. "Panebože. Panebože," zopakovala pre istotu a až potom na nás opäť pozrela.

"Ste normálni?"

"Musím pov-..."

"Viete čo, neodpovedajte na to," prerušila Harryho a rozhodila rukami. Chvíľu preskakovala pohľadom z neho na mňa a mne až vtedy začalo pomaly dochádzať, čo sa stalo. Že som si stiahol nohavice. Že tam stojím len v trenkách. A nie, vôbec netuším, čo som tým chcel dokázať.

"Vezmem si taxík," vyhlásila April rezignovane a rýchlym krokom sa vybrala preč. Ani sme sa nepokúšali zastaviť ju, neviem ako Harry, no jediné, čoho som bol ja schopný, bolo sledovať jej vzďaľujúci sa chrbát a v duchu si nadávať, že som sa nechal Harrym vyprovokovať.

"Takže kino padá," poznamenal som po chvíli viac-menej sám pre seba.

Harry odtrhol pohľad od podchodu, kde sme April len pred pár sekundami stratili z dohľadu, načiahol sa na predné sedadlo po svoje skrčené tričko a po tom, ako si ho navliekol, mykol plecami.

"Čo ja viem, ja by som si Thora nechcel nechať ujsť," povedal ležérne, očakávajúc moju reakciu.

"Tak fajn," zohol som sa, aby som si mohol natiahnuť nohavice a s bratom po boku sme sa vybrali do nákupného centra.

"Len tak mimochodom, to je moja košeľa, však?"

"Je to možné."

"Vedel som to," uškrnul sa a omotal si ruku okolo mojich pliec.