Double the Trouble [SK]

6. kapitola

HARRY'S POV

Netrpezlivo som pochodoval hore-dole po obývačke, čakajúc, kým sa Edward vráti domov. Domov, pche. To slovo si škrtnite.

Už boli takmer dve hodiny a po ňom ani stopy.

"No tak, si na rade," prevrátil Louis očami a ja som po ňom vrhol zamračený pohľad.

"Vravel som ti, že nemám náladu na Scrabble," odvrkol som a hneď nato som prudko zabrzdil, keď sa od vchodových dverí ozval zvonček. Na tvári sa mi roztiahol diabolský úškrn pri myšlienke, že konečne Edwarda môžem zvoziť pod čiernu zem a ráznym krokom som sa vybral k dverám, pričom Louis okamžite vstal zo svojho miesta a utekal za mnou, snažiac sa ma zabrzdiť.

"Harry, no tak, buďme rozumní," vravel, ako ma za lakeť ťahal dozadu, no ja som sa mu vytrhol zo zovretia a tým istým pohybom stisol kľučku, otvoril dvere a vrhol vražedný pohľad na osobu stojacu na prahu našich dverí.

"Ja ťa zabij-..." zmĺkol som, len čo som si uvedomil, že miesto Edwarda predo mnou stojí Niall.

"Harry?" nechápavo si ma premeral. "Nie, že? Edward? Zase hráte nejaký žart?" Pravačkou ma odtisol od dverí, aby okolo mňa mohol prejsť dnu a pokračoval smerom ku gauču. Ja som za ním zavrel a otočil sa k nemu akurát vo chvíli, keď si vykladal nohy na stolík.

"Pozor na Scra-..." snažil sa ho varovať Louis, no neskoro - Niall nohou zhodil hraciu plochu spolu s niekoľkými písmenkami, ktoré tvorili Louisovo prvé slovo.

"Ups," Niall pozrel na hru na zemi, potom na Louisa a mykol plecami. "Tak kde je Harry?"

"Ja som Harry," odvetil som, nasledujúc Louisa do obývačky a zatiaľ čo on si sadol vedľa Nialla na gauč, ja som si vzal kreslo oproti nim.

"Uhm, jasné," prikývol ironicky. "A ja som kráľovná Elizabeth."

"Niall..."

"Áno, Edward?"

Mal som pocit, že vybuchnem. Navyše, Louisov tlmený smiech mi vôbec nepomáhal.

"Nie-som-Edward."

"Zayna a Liama možno nachytáte, ale ja sa tak ľahko nedám. Harryho poznám ako vlastnú dlaň, spoznal by som ho aj medzi stovkami dvojičiek," vravel hrdo.

"Toto je skvelé," dostal zo seba Louis pomedzi potláčaný smiech a ja som len prevrátil očami.

"Niall," ozval som sa opäť varovným tónom. Na moment som sa odmlčal, premýšľajúc, ako mu dokázať, že som to ja a keď mi čosi napadlo, tvár sa mi rozjasnila pri spomienke. "Minulý rok sme spolu boli piť a po niekoľkých panákoch si musel ísť na záchod, ale bol tam príliš dlhý rad a ty si to nevydržal a celý si sa-..." Koniec mojej vety zanikol v Louisovom rehote, keďže to bola preňho novinka - Niall ma vtedy donútil prisahať, že o tom nikomu nepoviem. Teraz si ma podozrievavo premeriaval, akoby zvažoval, či mi môže veriť, alebo nie. Napokon pokrútil hlavou a vyhlásil: "To máš od Harryho. Mimochodom, neverím, že to spravil. Sľúbil, že to nebude roztrubovať ďalej."

"Áno, jasné, že to mám od Harryho. Ja som totižto Harry," precedil som pomedzi zuby, lebo už mi vážne dochádzala trpezlivosť.

Niallovi sa na tvári rozhostil pochybovačný výraz, vstal z miesta a obišiel stôl, aby sa nado mňa mohol skloniť a zľahka mi prstom pichol do líca.

"Zabijem ťa," oznámil som mu pokojným tónom a jemu ruky vystrelili pred ústa.

"Vážne si Harry!"