Double the Trouble [SK]

13. kapitola

HARRY'S POV

Hoci kino s Edwardom rozhodne patrilo pod štítok "zbližovanie sa", po tom, ako som sa zobudil a spomenul si na udalosti včerajšieho večera, pochytil ma ďalší príval hnevu. Ako sa opovažuje flirtovať s mojou najlepšou kamarátkou? Hneď potom som si však spomenul, akého idiota som zo seba spravil a do akej pozície sme obaja postavili April, a miesto hnevu ma ovládol pocit zahanbenia. A tiež vďaky, že naokolo neboli žiadni fotografi.

Zišiel som do kuchyne naraňajkovať sa a, ako inak, Edward s Louisom už sedeli za stolom zahĺbení do debaty, môj pozdrav na dobré ráno si ani nevšímajúc. Nasypal som si do misky cereálie, zalial ich mliekom a keď som sa už aj s lyžicou v ruke otočil k stolu, Louis ku mne presunul pohľad.

"Hej, Harry, od Edwarda som sa dopočul, že ste včera z April spravili tretie koleso na voze," povedal s potláčaným smiechom a ja som nechápavo nadvihol obočie. "Ak ste na to chceli skočiť, mohli ste to urobiť už doma. Vraj ste obaja skončili polonahí," dodal na objasnenie a pustil sa do neovládateľného smiechu, zatiaľ čo Edward len s otráveným úsmevom krútil hlavou.

"Nechám vás osamote?" spýtal sa ma vážne, keď sa prestal smiať a venoval krátky pohľad aj Edwardovi.

Prisadol som si k nim a strčil si do úst veľké sústo, aby som dal Louisovi najavo, že sa o tom s ním nemienim baviť.

"No dobre, chlapci," ozval sa napokon a odsunul sa od stola, vzal svoj prázdny hrnček a preniesol ho k drezu, kde už bolo pár špinavých riadov. "Idem za Liamom, sľúbil som mu, že mu pomôžem vybrať darček na výročie pre Veronicu."

Vybral sa k dverám, ale skôr, než vyšiel z kuchyne, sa k nám ešte otočil a so šibalským úsmevom poznamenal: "Snažte sa udržať si oblečenie na sebe."

Potom sa za ním dvere zavreli a ja som mlčky obrátil pohľad k Edwardovi. Fúkal si svoj čaj, hľadiac všade možne, len nie na mňa.

"Ako si sa vyspal?" opýtal som sa, aby som prerušil to mučivé ticho a vložil si do úst ďalšie sústo.

Miesto toho, aby mi odpovedal na otázku, zvesil plecia a povedal: "Prepáč mi ten včerajšok. Neviem, čo to do mňa vošlo."

Neviem, či sa ospravedlňoval za to, že sa opovážil ísť po April, alebo za to, že som ho videl len v boxerkách a ten pohľad ma pravdepodobne poznačí na celý život. Len som mykol plecami a s plnými ústami prehovoril, že sa nič nestalo, načo sa mu na tvári roztiahol tak široký úsmev, akoby mu naozaj odľahlo. Akoby mu vážne záležalo na tom, aby sme spolu vychádzali.

"Nechápem, prečo si z toho robíš ťažkú hlavu, myslel som, že po tom, ako sme sa pri Thorovi simultánne rozplakali, sme prelomili všetky bariéry," dodal som s úsmevom, snažiac sa presvedčiť aj samého seba, že sa naňho nemám prečo hnevať.

"Máš pravdu," prikývol, dopil svoj čaj a vybral sa preč, nechajúc hrnček na stole. Prešiel som to bez poznámky, v Amerike zjavne nie sú naučení upratovať po sebe. Pomaly som dojedol svoje raňajky a pustil sa do umývania riadov, hoci dnes to mal robiť Louis, no keďže sa vyparil za Liamom skôr, než by som si na to stihol vôbec spomenúť, spravil som to zaňho.

Po tom, ako boli všetky riady opäť čisté a na svojom mieste, v rýchlosti som prešiel rannú hygienu a nahodil sa do svojich obľúbených čiernych džínsov. Boli roztrhnuté už na niekoľkých miestach, no odmietal som sa ich vzdať. Vlasy som si prečesal len rukou, keďže som sa viac nechcel zdržiavať a vybral sa z domu preč. Len čo som otvoril vchodové dvere, zbadal som Nialla, ako s gitarou prevesenou cez chrbát kráča po príjazdovej ceste k nám a akonáhle si ma všimol, zamračil sa.