Double the Trouble [SK]

9. kapitola

EDWARD'S POV

Všimol som si nechápavý pohľad maskérok, keď sme s Harrym vpochodovali do šatne, no nikto nedával zbytočné otázky. Aspoň nie mne, pretože sa ma hneď ujal Niall a posadil ma na gauč pri stene, rozprávajúc mi o svojom sne, v ktorom som vystupoval ako superhrdina.

"To je vážne vtipné, Niall," povedal som automaticky, keď som zaregistroval jeho smiech, no všetka moja pozornosť bola upretá na dievčinu, ktorá obskakovala okolo Zayna. Nielen že bola neuveriteľne krásna, tiež som si nemohol nevšimnúť, že sa na mňa každú chvíľu pozerala a kto som, aby som jej odoprel svoj neodolateľný úsmev?

"Päť minút!" nahol sa do šatne akýsi chlapík so slúchadlami na ušiach a hneď odtiaľ aj zmizol. Po jeho slovách sa Harry vypotácal zo šatne tiež.

Len som sa obrátil k Niallovi, ktorý stále neprestával rozprávať a jeho belasý odtieň tváre mi nahováral, že pomedzi vety ani nedýcha.

"Niall," skočil som mu do reči a on razom stíchol. Hruď sa mu rýchlo nadvihla od toho prudkého nádychu. "Nie si nervózny? Rozprávaš mi tu o svojich snoch, akoby sa nič nedialo," pokrčil som plecami.

Nadvihol obočie a pobavene si ma premeral. "Prečo myslíš, že neviem prestať rozprávať? To od nervozity."

Chápavo som prikývol a ako dobrý priateľ ho nechal, nech dokončí celý svoj sen, keď nás vyrušil znova ten chlap so slúchadlami.

"Dúfam, že ste pripravení. Idete o desať! Deväť!" začal odrátavať a chalani si vymenili zhrozené pohľady. Nemuseli ani nič povedať, aj sám som si uvedomil, čo u nich vyvolalo takú reakciu. Kde zmizol Harry?

"Osem! Sedem! Šesť!"

Liam sa snažil čosi chlapíkovi vysvetliť, no ten odrátaval ďalej, tak to vzdal.

"Päť! Štyri!"

Vtedy sa ku mne otočil Louis s rozšírenými očami. Schmatol ma za ruku a potiahol za ostatnými, ktorí sa nastúpili ku dverám a do ruky mi vtisol mikrofón. Počkať - čo sa deje?

"Tri! Dva!"

"Nie," vystrašene som sa obrátil k Louisovi, ktorý stál za mnou a dlaň mi držal medzi lopatkami.

"Jeden!" Mávol rukou a ja som viac protestovať nestihol. Za hlasného kriku publika sa Zayn rozbehol vpred, za ním Niall, Liam, Louis zozadu postrčil mňa a v nasledujúcej chvíli som sa ocitol na obrovskom pódiu, zmätene žmúriac pred žiarom reflektorov. Z reproduktorov hrala mne známa hudba, začiatok piesne What Makes You Beautiful. Jasné, že som tú pieseň poznal, ale nie natoľko, aby som vedel jej slová naspamäť.

Liam si všimol, že len vystrašene postávam vzadu, tak počas svojho sóla prešiel ku mne a vzal ma za ruku, aby ma potiahol dopredu.

Don't need make-up to cover up

Povzbudzujúco na mňa pozrel, čím mi asi chcel dodať odvahu. To nemyslia vážne - chcú po mne, aby som spieval?

Being the way that you are is enough

Liam prikývol, čím mi pravdepodobne naznačoval, že som na rade. V hrôze sa mi rozšírili oči, no automaticky som dvihol mikrofón k ústam.

Everyone na na ná ná ná na

Ná na na ná ná you

Zaimprovizoval som. Pri refréne som nemal ani len tušenie, aké slová tam sú, tak som len otváral ústa a nechal ostatných, nech svojím spevom zamaskujú moje mlčanie. Pri druhom refréne už som sa rozpomenul aspoň na slová you don't know you're beautiful a that's what makes you beautiful, akurát som ich trafil asi o pol sekundy neskôr ako ostatní chalani. Zaryto som sa vyhýbal pohľadu do publika, lebo som si vedel predstaviť, ako sa asi tvária.