Double the Trouble [SK]

7. kapitola

EDWARD'S POV

April sedela za mnou s rukami omotanými okolo mojej hrude a šťastne výskala zakaždým, keď som zvýšil rýchlosť. A to bolo dosť často. Nikdy som nemal príležitosť tráviť s dievčatami veľa času a toto bolo pre mňa akési príliš... intímne.

"Si si istá, že sa nechceš chytiť radšej vzadu za držadlá?" spýtal som sa, veľmi nenápadne musím poznamenať, keď sme stáli na červenej.

"Nie, som v pohode, vďaka," odvetila, pobavene skúmajúc moju tvár. Rýchlo som sa obrátil späť dopredu, aby si nevšimla moje rozpaky a keď na semafore zasvietila zelená, znova som zaradil najvyššiu rýchlosť, akú som si mohol dovoliť, nech sa čím skôr dostaneme na miesto. Kým sme sa vôbec dostali z centra, prešlo hádam pätnásť minút a ďalších desať zabrala cesta k domu April, keď som však konečne zastavil na príjazdovej ceste a ona zliezla z motorky, tak akosi mi jej ramená omotané okolo mňa a hruď natlačená na tú moju začali chýbať.

"Ďakujem za odvoz," vravela so sklonenou hlavou, ako v kabelke hľadala kľúče.

"Ja ďakujem tebe," odpovedal som a ona, s pravou rukou stále v kabelke, ku mne dvihla zrak, krátko si ma premerala a s neistým výrazom navrhla: "Nechceš ísť na chvíľu ďalej?"

Nestihol som si ani poriadne preskúmať jej výraz a vyčítať z neho, či otázku myslela úprimne, alebo sa pýtala len zo slušnosti, lebo hneď pokračovala v prehrabávaní sa kabelky a tvár jej zakryli dlhé hnedé vlasy.

"Ja... no..."

Víťazoslávne dvihla ruku s kľúčmi a so širokým úsmevom mi pokynula rukou, aby som ju nasledoval dnu. S povzdychom som teda zložil stojan, aby som oň mohol Brit oprieť a vybral sa za April. Dva razy otočila kľúčom v zámke, potom dvere otvorila a vošla dnu, naznačujúc mi, aby som šiel za ňou.

"Hore schodmi, prvá izba vpravo. Vezmem sušienky a prídem za tebou," povedala a vzápätí ma na chodbe nechala samého. Nechcel som sa potulovať po dome, pretože vyzeral byť vážne veľký a bál som sa, že by som sa tam stratil, tak som vykročil po schodoch hore a stisol kľučku na prvých dverách po pravej strane, dúfajúc, že sa nepomýlila a nevojdem do izby jej rodičom. Nedajbože v nesprávnej chvíli.

Pomaly som otváral dvere, s nastraženými ušami, či nezačujem nejaké podozrivé zvuky, ale zdalo sa, že je to bezpečné. Vošiel som teda dnu a rozhliadol sa okolo seba. Všade bol biely nábytok, hneď vedľa mňa stál toaletný stolík s porozhadzovanými šminkami, pred ním sa črtalo veľké zrkadlo, na ktorom boli červeným rúžom popísané všelijaké inšpiratívne veci a nad ním upevnené tri žiarovky. Pousmial som sa nad nápisom "You can if you think you can" a v odraze si všimol veľkú posteľ s hádam tuctom vankúšov, obkolesenú vianočnými svetielkami. Keď som sa obrátil, pohľad mi padol na hojdaciu sieť upevnenú v rohu izby a kope kníh naskladanej na zemi pri nej. Hojdacia sieť. Ktorému absolútne dokonalému človeku napadne, aby si ju zavesil do izby? Hneď som k nej vykročil, pripravený skočiť do nej, no zabrzdila ma nástenka nad stolom s počítačom. Respektíve fotky na nej. Bolo ich niečo cez dvadsať a hádam na každej druhej mala April inú farbu vlasov, či iný účes. A na polovici z nich bola s Harrym.

Nahol som sa k nástenke bližšie, aby som si mohol lepšie prezrieť Harryho stupídny výraz na jednej z fotiek, no nedopatrením som zavadil o počítačovú myšku na stole a následne sa rozsvietila obrazovka, na ktorej bol načítaný článok... o Harrym, ako som zistil, keď som zaostril na nadpis, no na pripojených fotkách som bol ja. Nestihol som si však prečítať ani prvú vetu, dvere do izby sa otvorili a dnu vošla April s táckou, na ktorej mala položené dva poháre s mliekom a tanier s čokoládovými sušienkami.