Double the Trouble [SK]

15. kapitola

HARRY'S POV

Posledné dni boli celkom hektické - s chalanmi sme začali nahrávať nový album, na ktorý nám niekoľko piesní napísal Edward s Niallovou pomocou a musím uznať, že talent mu nechýba. Teda aspoň nie v oblasti písania, keby ste mu dali do rúk mikrofón, v tom prípade by som sa zaňho nezaručoval.

Keďže sme v štúdiu trávili prakticky celé dni, nemal som veľmi šancu stretávať sa s April a pomaly mi začínala chýbať. Boli sme bez akejkoľvek formy komunikácie dlhšie, než kedykoľvek predtým - na rozdiel od Edwarda, ktorý určite využil každú chvíľu, čo som nebol doma, na to, aby s ňou mohol byť. Len čo mi došiel tento krutý fakt, presvedčil som chalanov (nebolo to veľmi ťažké), aby sme Edwarda brávali na nahrávanie s nami. "Predsa len je autorom niekoľkých textov," argumentoval som, "a preto by bolo fajn, keby tam bol s nami. Navyše Louis, ty si určite pamätáš, aký bol smutný, keď sme ho nechceli vziať do X Factoru. Vieš, ako ho poteší, keď zistí, že s nami môže chodiť na nahrávania?"

Nemyslel som, že to bude veľmi presvedčivé, no chalani sa toho veľmi rýchlo chytili. Niall už-už chcel volať Edwardovi s dobrými správami, no zastavil som ho s tým, že mu to chcem povedať ja.

"Jasné, Harry, ty si jeho brat, od teba to bude počuť najradšej," vravel Liam chápavo a ja som prikývol, hoci pravda bola inde - bolo mi jasné, že Edward to okamžite prekukne, preto som plánoval použiť tvrdý prístup.

"Edward, odteraz s nami budeš chodiť nahrávať," povedal som neoblomne, keď som v ten večer prechádzal cez obývačku, v ktorej sa akurát hral na Playstation.

"Ale-..."

Koniec jeho vety som nepočul, keďže som zmizol v kuchyni, kde práve sedel Louis.

"Edward sa teší, že s nami môže chodiť do štúdia," povedal som mu s úsmevom a tomu sa na tvári roztiahol ešte väčší, nadšene vyskočil z miesta a utekal za Edwardom do obývačky. Opatrne som pootvoril dvere, aby som počul, čo sa tam bude diať a presne ako som predpokladal, Louis bol tak šťastný z toho, že s nami Edward bude tráviť viac času, že ten mu nemal to srdce povedať, že by oveľa radšej sedel doma (a balil April, pravdepodobne).

"Jej, super," povedal s predstieraným nadšením a ja som spokojne opäť zavrel dvere.

Takže posledných pár dní, zatiaľ čo my sme spievali, Edward sedel za sklom, znudene nás pozoroval a raz za čas vytiahol z vrecka telefón, asi aby mohol napísať April, ako strašne sa nudí, alebo ocovi, že ho tu týrame a on sa chce vrátiť domov. Ktovie. Hlavne som bol rád, že ho mám na očiach a viem, čo robí - alebo, v tomto prípade, nerobí.

"Myslíte, že to dnes stihneme dorobiť?" spýtal sa Zayn počas obednej pauzy a ja som si v mysli premietol všetku prácu, čo sme už mali za sebou. Ostávalo nám vycibriť už len dve piesne.

"Dúfajme," ozval sa Liam, "Veronica sa včera sťažovala, že si už ani nepamätá, ako vyzerám."

"Mal by si jej poslať fotku... kde si nahý," dodal Louis so smiechom. "Vieš, aby si bola istá, že si to ty."

Liam len prevrátil očami a napil sa vody, potom fľašu položil na stolík a vrátil sa k mikrofónu, potichu si precvičujúc pieseň.

"Ale vážne," ozval sa Niall, žujúc svoj obložený rožok, "ak čím skôr neskončíme, moja slečna na mňa celkom zabudne."

"Tvoja slečna?" spýtal sa Edward prekvapene to, čo sa chcel opýtať asi každý z nás - samozrejme okrem Liama, ktorý mal na ušiach slúchadlá a náš rozhovor viac nepočúval.