Double the Trouble [SK]

5. kapitola

EDWARD'S POV

Keď som ráno vstal, Louis s Harrym ešte spali. Alebo som si to aspoň myslel, nemienil som sa presviedčať klopaním na ich dvere. Hoci vystreliť si spolu s Harrym z jeho priateľov bola naozaj zábava a na moment sa zdalo, že aj zabudol na to, že ma nenávidí, len čo sa veci znova upokojili, začal po mne opäť hádzať tie nevrlé pohľady. Ešte pár dní a možno si na to aj zvyknem.

Pomaly som sa naraňajkoval dva dni starého chleba, dopil svoj horký čaj a oprel sa dozadu na stoličke, zamyslene hľadiac na hodiny. Bolo pár minút po deviatej. Súdiac podľa toho, že včera Harry vstal tesne pred obedom a Louis zišiel dole okolo desiatej, mal som ešte kopu času sám pre seba, ktorý som sa rozhodol využiť najlepším spôsobom, ako mi napadlo. Zájsť do obchodu so suvenírmi a kúpiť si samolepku s Londýnom na svoju motorku. Niektorí ľudia si na svoje motorky lepili vážne drsné obrázky s lebkami a podobne, iní si oblepovali kufríky nálepkami s miestami, kde boli - ja som si oboje veci spojil do jednej. Takto som svojej milovanej Honde dodával viac sentimentálnu hodnotu.

Zo stolíka pri dverách som vzal kľúče a vyrazil z domu. Brit bola presne tam, kde som ju predvčerom zaparkoval, stále rovnako krásna a nablýskaná. Oh, ja som to nespomínal? Svojej motorke som dal ženské meno... keď sa nad tým zamyslíte, nemôžete sa diviť prečo som to nespomínal.

"Ako sa máš, zlatko? Chýbal som ti?" spýtal som sa tónom, akoby som sa rozprával so psom či malým dieťaťom a zľahka prešiel prstami po koženom sedadle predtým, než som na ňu nasadol a naštartoval. Brit hlučne zapriadla a o minútu na to som sa už preháňal ulicami Londýna so širokým úsmevom na perách. Bol to len deň, čo som nejazdil a už mi to tak chýbalo. Dokonca som na pár minút aj zabudol, prečo som vlastne odišiel z domu, len som si užíval jazdu a cestu ranným Londýnom - toto bola moja prvá návšteva a musím priznať, že chápem, čo na tomto meste turisti vidia. Na svoj prvotný zámer som si spomenul, až keď som prechádzal cez Piccadilly Circus a pohľad mi padol na obchod so suvenírmi v jeho centre.

Miesto na parkovanie mi trvalo nájsť hádam desať minút a akonáhle som z motorky zliezol, pristavilo sa pri mne nízke hnedovlasé dievča.

"Ty si Harry Styles, však?" oslovila ma opatrne s rozšírenými očami, takmer nedýchajúc, ako čakala na moju odpoveď.

"No, n-..." odmlčal som sa. Asi by nemalo cenu začať jej vysvetľovať, že som v skutočnosti jeho brat, o ktorom nikto nemá - a donedávna ani sám Harry - ani potuchy. Akurát tak by ho v najnovšom článku The Mirror vyhlásili za blázna.

"Áno, to by som mal byť ja," nervózne som sa na ňu usmial a prehrabol si vlasy. Nemôžem tvrdiť, že by sa mi toto stávalo často - v Amerike som žil v malom meste, kde ma každý poznal a navyše, nie som veľmi spoločenský, takže vonku som vychádzal naozaj málokedy. Otec mi dokonca vybavil domáce vyučovanie, aby som predišiel... no, niečomu takémuto.

"Panebože!" Ruky jej vyleteli k ústam a už teraz rozšírené oči na mňa vyvalila ešte viac, ak to bolo vôbec možné. Niekoľko sekúnd na mňa len hľadela, pričom ja som jej pohľad opätoval, keďže Harry nie som a absolútne netuším, čo v takejto situácii robiť. Potom zhodila z chrbta školskú tašku a po chvíli prehrabávania sa v nej vytiahla hrubú fixku a nanútila mi ju do ruky. Došlo mi, čo odo mňa chce a otrčil som druhú ruku, aby mi dala aj nejaký zdrap papiera, no dievčina si začala po jednom rozopínať gombíky na blúzke a ja som si rozpačito odkašlal. Skôr, než by som ju stihol zastaviť, odhrnula si košeľu z jedného pleca, čím odhalila svoju fialovú podprsenku a dvihla ku mne zrak.

"Mohol by si?"

"Eh," dostal som zo seba ďalšie odkašlanie a obzrel sa navôkol, či nás niekto nesleduje, ale zdalo sa, že sa každý niekam ponáhľa na to, aby mal čas vôbec si všimnúť jej odhalenú hruď. Čo sa nedalo povedať o mne - bola priamo predo mnou a čakala, kým sa jej dotknem... A kto som, aby som jej moje dotyky odoprel?

Načiahol som ľavú ruku k jej ľavému prsníku a pod dlaňou cítil, ako sa dievča ľahko zachvelo. Chytil som košík jej podprsenky medzi prsty, aby sa mi ľahšie podpisovalo. Ďalší háčik však bol, že netuším, aký má Harry podpis, takže som musel improvizovať. Dievčina však nevyzerala, že by si niečo všimla a keď som jej vrátil fixku, venovala mi široký úsmev.

"Ďakujem, Harry. Volám sa Kyana, mimochodom."

"Teší ma," usmial som sa na ňu tiež a snažil sa viac nepozerať do jej výstrihu, no keďže Kyana si stále nezapla gombíky, bola to pre mňa naozaj ťažká úloha.

"Možno by si chcela..." Rukou som jej kývol na blúzku a ona nahodila výraz, akoby na to celkom zabudla a rýchlo si zapla posledné tri gombíky.

"Môžem dostať objatie? A fotku?" spýtala sa potom a tak som privolil. Predsa len sme sa práve dostali na druhú métu, jediné, čo jej za to môžem dať, je objatie.

Stál som tam s ňou ešte asi desať minút, počas ktorých zo mňa ťahala stovky otázok a na odchod sa vybrala, až keď som sa spýtal, či sa náhodou nechystá do školy. Plesla si po čele a zvolala čosi v zmysle, že takto nestihne ani tretiu hodinu a s rýchlym poďakovaním utekala na zastávku metra. Po tejto skúsenosti som si radšej vytiahol do čela kapucňu a so sklonenou hlavou sa vybral do obchodu so suvenírmi, dúfajúc, že ma už nikto nespozná.

HARRY'S POV

"Nevidel si Edwarda?" bola prvá otázka, čo mi Louis položil, keď som zišiel dole na raňajky.

"Nie, prečo?"

"Nikde som ho nevedel nájsť," mykol Louis plecami a zahryzol do svojho croissantu.

Prešiel som ku oknu, z ktorého bolo vidieť na ulicu pred domom a rozhliadol sa po okolí, hľadajúc jeho motorku.

"Niekam musel ísť, nemá tu motorku," poznamenal som bez záujmu a vrátil sa späť ku chladničke, odkiaľ som vytiahol mlieko a zalial si ním cereálie. Následne som si sadol za stôl oproti Louisovi a pustil sa do jedenia, mlčky sledujúc, ako sa minútová ručička pomaly premiestňuje na deviatku. O pár minút bude trištvrte na jedenásť.

Zrazu mi zavibroval telefón vo vrecku teplákov a Louis sa uškrnul.

"To som dnes až tak príťažlivý?"

"Že môj penis na protest vrčí? Jednoznačne," prikývol som s ironickým úsmevom.

"Hm, pravdepodobne protestuje preto, že už dlho nevidel žiadnu-..."

"Dobre," zastavil som ho skôr, než by mohol svoju myšlienku dokončiť a vytiahol z vrecka telefón, aby som si mohol prečítať správu, ktorá mi prišla.

Mozno by si si mal pozriet Closer Online... -A x

"April píše, že si mám... nie!" zvolal som náhle, keď sa mi spojilo všetko dohromady. Rýchlo som na mobile vyťukal adresu bulváru a kým sa mi stránka načítavala, Louis vstal zo svojho miesta a presunul sa za mňa. Jeho teplý dych sa mi odrážal na krku.

V ďalšom momente sa mi na telefóne zobrazili fotky mňa s akýmsi nízkym dievčaťom, fotky, ako ju na verejnosti chytám na intímnych miestach, fotky mňa na motorke... teda nie mňa, Edwarda, no článok tvrdil, že som to ja, nazýval ma sukničkárom a nepekne sa do mňa navážal.

"Nič si z toho nerob, Curly," ozval sa Louis a položil mi ruku na plece. "Všetci vieme, že nie si sukničkár a-..."

"Ja ho zabijem," skočil som mu do reči.