Ráno ma zobudila vôňa palaciniek a hudba z rádia. Kde to som? Veď to je moja izba. Je to presne ako kedysi. Každú nedeľu mamina robila palacinky a púšťala si k tomu rádio. Pomaly som vstala z postele a dotackala sa k mojej bývalej kúpeľni. Našla som tam moje oblečenie. Jéj, je aj vypraté. Prezliekla som sa, zobrala kufor a zišla dole.
„jéj, ty už si hore. Akurát na raňajky.“ Usmial sa na mňa Harry.
„nie, ja už idem, nechcem obťažovať.“ Usmiala som sa a smerovala k vchodovým dverám. Harry ma ale chytil za ruku.
„nie, nikam nejdeš. A pokiaľ viem, ani nemáš kam ísť. Takže zostaneš tu.“ Povedal a potiahol ma do kuchyne.
„Harry ja fakt nechcem zavadzať. A pokiaľ ide o to bývanie...možno mu odpustím. Bude to tak pre všetkých lepšie. Hlavne pre to malé...“
„prosím?! Nie, to nedopustím. Čo nevidíš že ťa neľúbi? A keby vedel o tom malom, určite by sa spakoval kade ľahšie. Nikomu tu neprekážaš, veď ja tu bývam sám. Sestre za mnou príde len niekedy a chalani? Tých si zamiluješ. Tak a teraz sa poď najesť.“ Povedal, usmial sa a položil na stôl palacinky. Musím uznať , už som hladná. Veď som od včerajšieho obeda nič nejedla a je desať hodín.
„no dobre... ale vysvetli mi, kto ú tí chalani, čo si ich vraj zamilujem.“ Povedala som a začala jesť palacinky.
„Chalani? No... poznáš One direction?“ spýtal sa ma.
„no, viem o nich, prečo?“ povedala som s plnými ústami.
„V tej skupine je 5 chlapcov. A ja som jedným z nich. Som v tej skupine. Som spevák.“
„tak potom tu už vonkoncom nemám čo robiť.“ Chystala som sa na odchod. Harry ma ale zas chytil za ruku a pritiahol k sebe a chytil ma za boky.
„ Ale ja ťa tu naozaj chcem. Prosím, zostaň tu“ povedal, a prosebne sa na mňa pozrel.
„ale iba ak tu naozaj nebudem zavadzať.“
„ani náhodou, veď si tu žiadaná“ zasmial sa Harry a ja s ním.
„Inak, kým si spala, zvonil ti telefón. Volala ti Demi.“
„Nech si volá koľko chce. Aj tak jej to nezdvihnem.“
„dobre robíš. Nech si uvedomí čo spravila.“ Usmial sa na mňa Harry.
„inak, Harry? Eh, je mi to trápne, ale.. stojíme tu už asi 10 minút. Nemôžem si ísť vybaliť kufor? Ale najprv mi ukáž kde mám izbu“
„jáj, vidíš, bodaj by som zabudol. Ukáž, zoberiem ti kufor. Izbu budeš mať tak, kde si mávala. Tam nikto nebol. V bývalej spálni mám spálňu ja, a v tej tretej izbe bývala sestra. Všetko v tvojej izbe je úplne rovnako, ako keď som ten dom kúpil.“ Zobral mi kufor niesol ho po schodoch.
„Naozaj?“ potešila som sa. Je to super, že budem zase chvíľu v mojej starej izbe.
„no, ešte aj tvoj starý notebook tam je. Teda, myslím, že je tvoj, lebo je tam napísané Maya“ povedal zo smiechom.
„Heh, a nenašiel si tak aj také baletné topánky, vieš, také tie tvrdé ružové?“ spýtala som sa s nádejou. Milujem tanec♥
„Neprehľadával som tú izbu. Nechal som ju tak jak je. Nič som s ňou nerobil. Ak ti ich rodičia nevyhodili, sú tam.“ Povedal s úsmevom.
„tak ďakujem. Vybaliť sa zvládnem aj sama. A potom môžem spraviť obed ak chceš.“ Usmiala som sa na neho. A začala si vyberať veci z kufra.
„jasné, ak sa ti bude chcieť, mohol by som pozvať chalanov, čo ty na to? Aby ste sa spoznali, keď už tu budeš bývať.“ Široko sa na mňa usmial.
„no, ak im nebudem vadiť, tak jasné“
„prestaň s tým už. Nikomu nevadíš. A chalanom sa určite zapáčiš, uvidíš“ povedal s takým divným výrazom, že ho už s tým otravovaním štvem.
„Dobre no“ zasmiala som sa. „Vybalím sa a čeknem chladničku, čo je možné spraviť na obed, dobre?“
„Jasné... ale veľa toho nie je. Môžeme ísť spolu na nakúpiť“ ponúkol sa.
„Prečo nie? Ale už ma nechaj vybaliť sa“ zasmiala som sa a on so mnou.
Vybalila som sa a poriadne som si pozrela svoju starú izbu. Je to tu také isté. Memories♥ už som mala slzy na krajíčku, ale povedala som si, že za to tie slzy nestoja. Pozrela som sa do krabice, kde som mávala cvičky, špičky a ešte také hovadiny. Dúfala som, že tam budú. SÚ! Ako ich rada konečne vidím. Moje staré špičky. Nestála som na nich už poriadne dlho. Odkedy som bývala s Dylanom, nemala som čas na tancovanie, Stále som mu robila slúžku. No kedysi som chodila na tanečnú. Milujem tanec. Keď som šťastná, tancujem. Keď som smutná, tancujem. Keď som nahnevaná, tancujem. Najlepšie sa viem odreagovať tancom. Obula som si špičky a postavila sa na ne. Zvrtla sa mi noha a padla som. Ale na to som zvyknutá. Hlavne som na nich veľmi dlho nestála, takže je to normálne. Zase som sa na ne postavila, trochu som sa precvičila a vytiahla notebook. Zapla som pesničku-http://www.youtube.com/watch?v=aNzCDt2eidg a začala tancovať. Moja izba bola fakt veľká, takže som cestovala po celej izbe a užívala si každý pohyb. Konečne! Bolo mi jedno, že buchocem, že je hudba na plné pecky, proste som to všetko zo seba vytancovala. Keď a pesnička skončilaa ja som z buchotom dopadla na zem, ozval sa potlesk.
„Harry, čo tu robíš?“ vyplašene a zadychčane som sa spýtala. Nečakala som, že sem príde. Napadlo ma, že pri tom všetkom hluku, čo zo špičkami narobím ho to napadne, ale neverila som, že ma naozaj príde pozrieť.
„počul som hudbu, tak som sa išiel pozrieť. Tancuješ naozaj nádherne. Nie si tanečnica? Ak nie, mohol by som ťa zoznámiť s Dan. Liamovou priateľkou. Je profesionálka. Chcela by si? Mohol by som dnes zavolať nie len chalanov ale aj ich baby. Aspoň by si spoznala každého naraz.“
„Dan? Myslíš Danielle Peazer? Je to môj vzor. Vždy som chcela byť ako ona. Tancuje nádherne“
„Tak nádherne ako ty“ usmial sa na mňa.
„vážne? Myslíš si, že viem dobre tancovať?“ potešila som sa. Bol prvý, kto mi to povedal. Rodičia si mysleli, že je to stráta času, Dylan to považoval za úbohé a Demi to prišlo divné a nezaujímavé.
„naozaj. dobre je slabé slovo.“ No, kľudne tancuj ďalej, ja idem zavolať chalanov na obed. Teraz je pól desiatej, tak ich pozvem na jednu?“
„no, to bude dobré, idem sa pozrieť do tej chladničky a potom skočím do obchodu.“ Vyzúvala som si špičky.
„dobre, do obchodu pôjdem s tebou“ usmial sa a zišiel dole.
Dala som si ponožky a zbehla dole. Išla som sa pozrieť do chladničky. Óha, je tu toho ale veľa. Až vajcia, mlieko a šunka. Pozrela som sa na Harryho, ktorý niečo usilovne čítal v novinách. Pozrel na mňa „Ja viem, veľa tam toho nie je, ale keď chalani mi vždy všetko vyžerú“ zasmial sa a ja s ním.
„Idem sa obliecť a môžeme ísť.“ Vyšla som hore a prezliekla sa ( http://www.polyvore.com/cgi/set?id=98134955 ) a zase zišla dole. Harry nikde. Posadila som sa na gauč a čakala ho ďalších 10 minút. On je horší jak dievčatá. Konečne prišiel dole. „prepáč, ale musel som si urobiť vlasy, stáli mi.“ Nemohla som a začala som sa strašne smiať. Harry na mňa najprv pozeral urazene, ale potom sa začal smiať aj on. Keď sme sa dorehotali, išli sme nakúpiť. Kúpili sme toho poriadne veľa. Ale aspoň bude dobrý obed. Došli sme domov a zabrala som celú kuchyňu, strávila som tam 2 hodiny, ale Harry sa tiež pripojil. Pomáhal mi so zeleninou a aj s koláčom. Ale výsledok stál za to. Spravili sme normálne aj pálivé kura, k tomu ryžu s hráškom a mrkvou a omáčku. Dezert bol lávový koláč. Spokojne sme si po dokončení plácli, a víťazne sme sa pozreli na náš výtvor.
