Jednou rukou som pustila krabičku a chytila si ústa. „Harry... je to to, čo si myslím?“ pozrela som na neho. Len prikývol a usmial sa. Odtrhla som od neho zrak a rozbalila list. zhlboka som sa nadýchla a začala si v duchu čítať.
„Milá Maya
Neviem ako začať. Za prvé Ti prajem veselé Vianoce. Ale to Ti ešte možno poviem osobne. Veľmi nám chýbaš. Zozačiatku sme boli nahnevaní, nechceli sme Ťa kontaktovať, a ani Ty nás. Mysleli sme, že Vám je dobre. Vieš, že od začiatku som Dylana nemala rada. A otec už duplom. Obi dvaja sme videli, že sa k sebe nehodíte, a že Ťa opustí hneď ako bude mať príležitosť. A stalo sa. Teraz nasleduje typická rodičovská veta. My sme Ti to hovorili. Aj tak si neposlúchala. Dlho sme sa na Teba hnevali, a verím, že aj ty na nás. Ale nevieš si predstaviť čo to pre mňa bolo. Za taký mesiac som začala nariekať každý deň. Len som plakala a ľutovala čo som spravila. Všetko mi Ťa pripomínalo. Otec povedal, že sa odsťahujeme. Aj by to mal bližšie k práci, súhlasila som. A ten náš domček si kúpil Harry. Neviem prečo, som mala ten pocit, proste som vedela, že sa vrátiš. A tak sme s Harrym zostali v kontakte. A dobre sme spravili. Chodí za nami skoro každý týždeň a hovorí nám ako sa máš. Som veľmi rada, že si odišla od Dylana. Ako vidíme, máš sa výborne. Máš najlepšie kamarátky-pravé, nie také ako Demi. Harry nám povedal ako to bolo. Vidím, že s Niallom si veľmi rozumieš. Som rada, že máš konečne šťastný život. Zaslúžiš si to po tom všetkom, čo si zažila. Chalani a baby majú tradíciu, že sa navečerajú, rozbalia darčeky spolu a potom idú za rodinou. A keďže Niall letí až zajtra, chceli by sme Teba a Nialla pozvať k nám. Rozbaliť si darčeky a osláviť Vianoce spolu. Ako rodina. ♥ ľúbime Ťa
Tvoji rodičia“. a dole bolo ešte číslo. Keď som dočítala, slzy mi tiekli po tvári. Pozrela som na Harryho a rozbehla sa k nemu. Objala som ho najsilnejšie ako sa dalo. „ďakujem. Ďakujem ti tak strašne moc. Nevieš si predstaviť čo to pre mňa znamená“ povedala som uplakane a stále ho objímala. Ostatná nechápali. Nemienila som im to vysvetľovať a zavolala som na dotyčné číslo. Párkrát to zazvonilo, no potom sa ozval hlas ženy. „prepáčte, číslo momentálne nie je v dosahu. Zavolajte neskôr.“ Nechápavo som pozerala na hluchý telefón. „Maya, síce netuším o čo ide, ale láskavo nechaj, nech si vybalíme darčeky my a potom sa niekam vyberaj.“ Povedal oduto Loui. Tak som počkala kým si všetci rozbalia. Mojimi darčekmi boli celkom nadšení. Najviac Niall, El a Harry.ešte raz sme sa vyobjímali a zašla som za Harrym. „Hazz? Stále tomu neviem uveriť. Moji rodičia! ma chcú vidieť! Prosím, zober ma za nimi! Prosííím!“ prosíkala som a súhlasil. Išiel aj Niall. Po ceste som mu to vysvetlila a tiešil sa so mnou. Mala som strašnú trému. Zo rodičov, z reakcie, zo všetkého. Došli sme na miesto. Boli sme za mestom, to som spoznala. „McColisterovci“ stálo na dverách, na ktoré som zaklopala. Chvíľu nič. Potom sa dvere otvorili a v nich stála mamina. V momente sa mi oči zaliali slzami. Nič som nehovorila. Hodila som sa jej do náruče. „och zlatíčko...tak strašne si nám chýbala.“ Povedala mamina. Stisla som ju ešte viac a plakala som. stáli sme tam dobre dlho. Ale neriešila som to. keď sme sa od seba odlepili, všimla som si, že aj ona má v očiach slzy. A stál za nami..ocino? „oci..“ hodila som sa na neho. Silno ma objal a všetci sme sa preniesli do obývačky. „bože Maya. Prečo si si nenechala blond vlasy?“ začala mama. Okamžite som sa začala smiať. „chcelo to zmenu.“ Prehodila som zo smiechom. Predstavila som Nialla rodičom a Harry sa vyparil za svojou rodinou. Chvíľu sme sa rozprávali v obývačke, vysvetlila som im ako to bolo a podobne. Potom sme išli ku stolu a dali si zákusok. Samozrejme ja a Niall sme sa prežrali a ledva sa dopotácali do obývačky. Tam sme sa ešte rozprávali a pozerali nejaké vianočné filmy. Sedela som vedľa Nialla, opierala som sa o neho, nohy som mala vyložené a ruky mal okolo mojich pliec. Ani neviem ako, podarilo sa mi zaspať.
V NOCI
„pst, Maya?“ budil ma niekto. Otvorila som oči. „Niall? Čo sa deje?“ pošepkala som, keď som si uvedomila že som v obývačke a spím vedľa Nialla. „prosím ťa.. kde máte vécko?“ spýtal sa, čomu som sa začala strašne smiať. Po chvíli som si uvedomila, že ani ja neviem kde je. „vieš Niall, ani ja neviem“ zasmiala som sa a obaja sme vybuchli do smiechu. „poď pomôžem ti ho nájsť, aj ja musím ísť“ zasmiala som sa a Niall mi pomohol postaviť sa. Pobehali sme po celom dome a smiali sa jak splašení, pretože sme nedeli nájsť jedno posraté vécko. Obi dvaja sme sa skoro pocikali a k tomu ešte smiech. Konečne sme ho našli. A potom že kto pôjde prvý. Najprv sme sa hádali. Potom kameň papier nožnice. Vždy sme mali rovnaké. Keď sme na piatky krát obi dvaja dali kameň, kašlala som na to a otvorila dvere do kúpeľne. Rýchlosťou blesku som našprintovala dovnútra a zabuchla za sebou. S hlasným „Há-há“ som sa zamkla a išla som na vecko. Konečne. Bola som tam zákerne dlho. Robila som Niallovi zle. Umyla som si ruky a pomaly som odomykala. No keď som otvorila dvere, Niall nikde. Čo sa s ním stalo? Kde je? Hovorila som si v duchu a zišla som dole do obývačky, kde sme spali. Videla som NIalla ako leží na gauči, ruky za hlavou. Bolo zapnuté svetielko. To znamená, že nevie spať. „a s tebou sa čo porobilo? Čo si sa vycikal do kvetináča?“ zasmiala som sa a všimol si ma. Zasmial sa aj on a sadol si. „nie, ale vedľajšej izby vyšla tvoja mama, že nás počula, a že čo hladám. Tak mi ukázala vécko z ich spálne a dovolila mi ísť tam.“ Povedal. „aléé“ sadla som si na gauč. „ty sviňa krpatá“ zasmial sa, začo si odo mňa vyslúžil vankúšom do tváre. Tak nejako sa to zvrtlo na vankúšovú vojnu a následné šteklenie. Snažili sme sa byť ticho, no moc nám to nešlo. „dosť, dosť! Koniec! Schluss!“ zasmiala som sa a konečne prestal. „neviem ako ty, ale ja vôbec nie som unavená“ zašepkala som. „ani ja nie.. a mám chuť na čaj“ pozreli sme na seba a obi dvaja sme sa rozbehli do kuchyne. Dala som variť vodu, vybrala dve šálky a odniekadiaľ dokonca vyhrabala cukor a čaj. Kým sa varila voda, sadla som si k Niallovi za stôl a rozprávali sme sa. Zaliala som čaj, naliala doň trochu mlieka a išli sme do obývačky. Keďže bola zapnutá len nočná lampička, bolo tam také príjemné a kľudné svetlo. Sadla som si na posteľ/resp.gauč/ a zobrala do ruky moju šálku. Niall ma napodobnil a prikryli sme sa paplónom. Sedeli sme oproti sebe, nohy prepletené, zdieľali sme jeden paplón, popíjali horúci čajík a rozprávali sa pri tlmenom svetle. Komu by bolo lepšie.
