Po pohrebe
Sedím pri hrobe. Plačem. Kolenami som na zemi, vyzerám akoby som sa modlila a mám hysterický plač. Otec sa na maminom pohrebe neukázal. Zato sa ukázal niekto iný. Nezvaný hosť menom Barbara. Pozrela som na Nialla nahnevane a hlavne prekvapene. On sa na mňa bezmocne zadíval a zvesil plecia. „prečo musí byť všetko tak komplikované?“ spýtala som sa pred chvíľou. Zúfalo sa pozerám po maminom hrobe, dúfajúc, že tam nájdem odpoveď. Márne hľadám hocijaký náznak toho, že ešte neodišla, že je ti stále so mnou. Položila som si dlaň na hrob. „budeš mi chýbať“ povedala som. už to tu nikdy nebude také, aké bolo. V mojom živote je aj ostane veľká čierna diera. A strašne sa bojím o otca. Neukázal sa, nezavolal. Dúfam, že je v poriadku. Následne som sa to opýtala mamy, no opäť, žiadna odpoveď. Slzy mi stekajú, mrznem, no aj tak tam vytrvalo sedím. Najradšej by som tu zostala s ňou. No len bezmocne pokladám čiernu ružu na hrob a odchádzam.
