RÁNO
Zobudila som sa, ako ma niečo jemne šteklí na bruchu. Niall. Objímal mi chrbát a ruku mal prehodenú cez moje brucho, takže jeho prsty ma trochu šteklili na pupku. Musela som sa usmiať. Pozrela som sa na hodinky. 7 hodín. Najvyšší časť vstávať. Spala som až 2 hodiny. Nevadí, v lietadle budem určite spať. Otočila som sa smerom k Niallovi a dala mu pusu na nos. „vstávaj Horan, Írsko čaká.“ Brnkla som mu po nose a konečne otvoril oči. „takže ideš so mnou?“ usmial sa. „mhm“ súhlasila som a vstala som z gauča. Obula som si papuče a natiahla som sa. Spojila som si ruky, dala ich hore a ťahala som sa, až som vyšla na špičky. Nejako som si neuvedomila, že mám len tričko a gaťky. Odcupitala som do kuchyne, spravila som jogurt s ovocím a zaniesla ho do obývačky. Niall ležal v posteli a niečo riešil na mobile. „Horan, radím ti vstávať, je štvrť na 8, a keď sa ešte chceme pobaliť, mali by sme si pohnúť. Povedala som mu, a podala jeho misku jogurtu a ovocia. „práve píšem Pezz. Balí ti kufor, aby stačilo zobrať si ho a ísť na letisko.“ Usmial sa na mňa, zobral obidve misky, nechal ma kým si sadnem a podal mi misku. Najedli sme sa a išla som zobudiť ocina. Chcela som ho poprosiť, či nás nezoberie k nám a na letisko. Ani som nemusela ísť hore, ocino a mamina sa náruživo rozprávali a schádzali schody. „ach, čože ste tak skoro hore?“ spýtala sa mamina keď nás zbadala. „ideme za Niallovými rodičmi“ usmiala som sa a pozrela na ocina. „oci? Nemohol by si nás zobrať k nám pre kufre a potom na letisko?“ usmiala som sa. Ocino súhlasil, vybehol schody a išiel sa obliecť. Ja som zatiaľ išla do kúpelne a umyla som sa. Zišla som dole a ostatný na mňa čakali. Rozlúčila som sa s maminou a išli sme k nám. Bolo 8 hodín, takže každý spal. Nečudujem sa, včera sa vraj stretli všetci v dome a mali žúrku. Nepoučiteľní. Na chodbe sme mali kufre, a lístok. „takže vy takto deťátka. Pozor aby Maya nepriviedla nového člena so sebou;)“ idioti. Zasmiala som sa a vybehla som sa prezliecť. Ešte som si zobrala mp4, nabíjačku k nej a sluchátka, a zišla som dole. Ocino mi zobral kufor a išli sme na letisko.
Cesta lietadlom bola v pohode. Počúvala som pesničky, spala som, smiala som sa s Niallom. Keď sme prišli, na stanici na nás čakala Niallova mamina. Zoznámili sme sa a s Maurou som si veľmi rozumela. Povedala mi, nech jej tykám, a bavili sme sa o všetkom možnom. Varili sme spolu obed, robili koláč, dali sme si na záhrade kávu, s Nialom som sa vybláznila pri umývaní riadu, spolu sme si pozreli film, proste bol celý deň dokonalý. A dostala som darček. Plyšového macka. Aj tak som sa tešila ako malé decko.
Na druhý deň snežilo. Stavali sme snehuliaka, robili anjelikov, blbli v snehu, guľovali sa a mrzli sme. Potom sme si spravili horúcu čokoládu a pozerali sme filmy. Asi nemusím hovoriť, že celý ten výlet bol dokonalý. Posledný deň mi bolo normálne ľúto, že sme odchádzali. Rozlúčili sme sa a Maura mi ešte povedala, že keby niečo, môžem sa na nich obrátiť. Objala som ju a išli sme na letisko. Bolo tam zopár fanúšičok, tak im NIall dal podpis a išli sme. Na mňa sa dievčatá pozerali ako na vraha. Vedela som, že ma neznášajú. Je to nepríjemné, ale čo s tým narobím. No v lietadle mi Niall povedal niečo ešte nepríjemnejšie. „Maya... vieš“ poškrabal sa na zátylku. Pozrela som na neho zvedavým pohľadom. Vedela som, že to bude niečo zlé. „management.“ Pozrel na mňa smutne. Vedela som, čo to znamená. Aj sme sa bavili spolu tom, že to raz príde. Každý si myslí, že sme spolu. A pritom sme le kamaráti. Ale bývame v jednom dome. A všade nás spolu vidia. Takže sa musíme oddeliť. Aspoň na verejnosti. Takže ja si zoberiem taxík, a idem k rodičom a on ide domov. S tým, že mi berie kufor. Mám ho čierno-sivý, takže je to v pohode. Tak sme sa rozdelili. Nechcela som ísť k rodičom. Proste som chcela byť chvíľu sama. Išla som na London eye. Dlho som tam nebola. Neviem ako sa mi to podarilo, ale v rade bolo málo ľudí, takže som sa naň dostala celkom skoro. Potom som išla domov. Vlastne, pozajtra je nový rok. Takže zajtra je párty. Idem sa vyspať, je večer a ja som totálne unavená. Domov to bolo ďaleko, ale išla som pešo. Prechádzala som sa tmavým Londýnom, počúvala som hudbu a pozorovala som ľudí. Prišla som domov a okamžite som zaľahla.
***
Zobudila som sa o jednej. Hm. Ale konečne som sa výborne vyspala. Nie, že by sa mi u Nialla spalo zle, ale potrebovala som svoju posteľ. Zobudila som sa s mackom, čo mi dal Niall a jeho rodina, na hlave. Usmiala som sa a neochotne som vstala z postele. Išla som sa osprchovať a umyť si zuby. Dala som si poriadne ľadovú sprchu. Aj ma to prebralo.
Prezliekla som sa, spravila som si posteľ a zišla som sa naraňajkovať. Teda vlastne už naobedovať. Veď je pól druhej. Čo už. Dole nikto nebol. Ale veď nemôžu spať. Nechala som to tak a otvorila som chladničku. Len vajíčka, kečup, zelenina, syr a banán. Ach jaj. Dám si syr. Encián. Obľúbený. Trochu som si ho usmažila, spravila som si k tomu šalát a najedla som sa. V obývačke bol lístok-“išli sme nakúpiť na párty. Dobre sa vyspi. XX“. usmiala som sa a išla som umyť rad. Samozrejme aj po ostatných. 2 hodiny. Využijem, že tu nikto nie je a zatancujem si. Išla som do izby prezliekla sa, dsunula som koberec, obula si špičky a pustila som si hudbu. Little mix- good enough. Poviem vám, tie dievčatá sú skvelé. Pezz som ich album Salute vychválila až do nebies. Zbožňujem ho. A táto pesnička- good enough- pri nej sa vždy rozplačem. Ani teraz to nebolo inak. Tancovala som a plakala. Pripomínala mi môj život. Sama neviem prečo. Vypla som hudbu a pustila som you make me od aviciiho. Na špičkách sa tak dobre tancovať nedalo, ale bavila som sa. Akurát sa pesnička skončila a vrátili sa. Do izby mi nakukla blonďavá hlava. „Jéj, máš špičky“ usmial sa. „Že si ťa môžem vyfotiť?“ pozrel na mňa a vytiahol z vačku telefón. Postavil si ma pred okno, našteloval a odfotil. Videla som, že to dáva na tt. Zasmiala som sa, dala dole špicle a zišla som za ostatnými.
