Zobudila som sa v mojej izbe. Videla som tak zahmlene, rozmazane, podobne ako zvykne byť vo filmoch, v tých spomienkach :D . Vyliezla som z postele a prešla som do kúpeľne. Keď som sa zbadala v zrkadle,skoro som omdlela. Áno, bola som samá modrina, ale čo ma prekvapilo väčšmi, vyzerala som ako Demi. V tom som si niečo všimla. Na chrbte mám lístoček. Prečítala som si ho a stálo na ňom:“ keď ťa nebudem mať ja, ani oni!“ civela som na to, ale zrazu mi padol zrak na vaňu. Sedel v nej Dylan a usmieval sa na mňa. Ani neviem ako, ale ocitla som sa vo vani. Nahol sa ku mne, pobozkal ma... a ... vyspali sme sa spolu. Sama som neverila čo som spravila. Po všetkom sa nahol, a.. začal ma topiť. Normálne ma dal pod vodu a držal. Nejako som sa nebránila. Bola som jak nemá. Topil ma, a pri tom sa zákerne smial. Pomaly som strácala vedomie. Zrazu ma vytiahol a začal mnou triasť. Pootvorila som oči a zbadala som Harryho. V tom momente mi došlo že to bol len sen. Ležala som na gauči a Harry bol sklonený nado mnou(sedel mi na nohách). V momente som sa mu vrhla do náručia. A plakala. Och bože. Neskutočná bolesť. Myslím, že mám zlomené rebro alebo čo. Nekecám, naozaj ma to strašne bolelo. Skrútená v jeho náručí, plná bolesti. Hm. Deja vu. Točila sa mi hlava, všetko bolelo, a všetko som vyplakala. On ma ta utešoval. Len teraz som si všimla, že sú tu aj ostatný. Zavrela som oči a plakala som. silno som ho obíjmala, mala som pocit, že ho za chvíľu uškrtím. Hladkal mi chrbát a hovoril, že to bude dobré. Keď som sa trochu upokojila, odtiahla som sa od neho a utrela so slzy. Nepomohlo to, keďže som stále plakala. Nikto tu už nebol. Len ja a on. „ja... ja sa ho bojím“ povedala som potichúčku. „neboj sa. Kým si s nami, nič sa ti nestane.“ Povedal a dal mi prameň vlasov za ucho. Opäť ma pichlo v boku. Schúlila som sa, ale neskutočne to bolelo. „panebože si v pohode?“ spýtal sa rýchlo Harry. „strašne.. strašne to bolí. Rebrá...“ povedala som s plačom. „poď, ideme do nemocnice.“ Povedal Harry a snažil sa ma postaviť. Ale nešlo to. Strašne to bolí. Chvíľu sme sa o tom snažili, ale nakoniec to Harry vzdal a vzal ma do náručia. Dole sme stretli aj ostatných. Spýtali sa kam ideme a Harry len prehlásil, že nemocnice. Niall chcel ísť silou mocou s nami, vraj ako morálna podpora. Musela som sa tomu zasmiať. Poprosila som ich, nech mi obujú čižmy. Obuli mi ich a pomohli posadiť do auta. Pred dvermi som si všimla také fľak, ako keby od krvi. Len som pozrela na Nialla.len teraz som si všimla, že aj on má otlaky a krvavú peru. Keď si všimol, ako si ho premeriavam, len sa usmial a odvrátil zrak. „ja a Harry sme mu trochu ukázali čo sa stane keď si dovolí dotknúť sa ťa“ povedal a ani na mňa nepozrel. „Nemuseli ste...“ nedokončila som „nemuseli? Nemuseli?! Nevidela si, čo ti spravil? Keby sme tam nedošli, možno ťa znásilní. Zaslúžil si minimálne toľko. Kok...“ povedal a snažil sa ma objať. Boli sme v aute, a všetko ma bolelo, tak mu to nejak nešlo. Srala som na to. S obrovskou bolesťou som sa k nemu pritúlila a robila so čo som mohla, aby som sa nerozplakala. „neboj sa, kým si s nami, nič sa ti nestane“ pošepkal mi Niall a dal mi pusu do vlasov. Vtedy sme zastavili pred nemocnicou. Pomohli mi postaviť sa a niall ma držal okolo pása, nech sa nerútim na ceste. Prišli sme na chirurgiu a našťastie tam nikto nebol tak Harry zaklopal. Z dverí vyšla doktorka, nie o veľa staršia od nás. „s čím vám pomôžem?“ usmiala sa milo. Chalani vysvetlili čo mi je a ona povedala že si mám dať dole tričko. Vraj aby ma prehmatala a skontrovala mi hnáty a rebrá. Nevedela som sa však vyzliecť sama, tak mi pomohol Niall. Nejak mi to nevadilo. Pri pohľade na moje... prednosti sa zastavil. Potom zatriasol hlavou a pozrel sa mi do očí. Pobavene som sa usmiala. On sa zasmial tiež a odložil tričko nabok. Prišla doktorka a začala sa ma dotýkať. Jemne mi stláčala každé miesto na mojom bruchu, pri rebrách, a pri jednom dotyku strašne zabolelo. Až tak, že ma prehlo a zakvílila som. Niall ma už- už išiel ratovať, ale došlo mu, že mi nechce zle. „tak, pôjdete na rontgen a vrátite sa mi s výsledkami. Potom posúdime, či treba korzet, alebo to vydrží aj bez toho. Podľa toho, v akom stave to máš.“ Usmiala sa. Tak sme sa pobrali(ja ešte stále bez trička!) na koniec chodby, kde sa nachádzal rontgen. Vošli sme a Harry podal tomu týpkovi čo tam bol papier od doktorky. Povedal, nech si ľahnem na taký resp. stolík. S Harryo pomocou som sa tam vyštverala a ľahla som si. Vodopády sĺz. Áno, snažila som sa ich zadržať, ale mala som si ľahnúť na brucho. Bolelo to tak, že som myslela, že sa pocikám. Konečne som sa mohla postaviť. Ale to bolo ešte ťažšie. nenormálne to bolelo. Ale nejako som sa vyštverala a čakali sme kým sa vyvolajú fotky. Keď nám ju konečne dali, odšuchtali sme sa opäť k doktorke a podali jej fotku. Keď si ju pozerala, vyzerala veľmi prekvapene. „ no, mala si pravdu, máš zlomené rebro. Keď si budeš dávať pozor, Ale čo ma prekvapilo, máš aj prasknutú hlavnú kosť v pravej ruke. Nebolí ťa?“ pozrela na mňa. „čo ti poviem, mňa bolí úplne všetko. Ledva sa udržím na nohách.“ Povedala som.“ „Jasné, chápem. Každopádne, dlahu na tuku dostaneš, tak poď“ povedala a odcupkali sme(už s tričkom!) do druhej miestnosti. Tam mi na ruku dala teplú dlahu a rozprávali sme sa. Zistila som, že sme chodila na tú istú základku čo ja. Len bola o ročník vyššie. Ruku s dlahou mi obviazala obväzom a presunuli sme sa naspäť k chalanom. Niečo tam rozoberali, ale keď sme sa vrátili, rýchlo stíchli. Doktorka mi potom vysvetlila, že mám tri týždne ležať, chodiť iba na záchod a podobne. A neodpustila si, že títo krásni mladí muži sa o mňa určite postarajú. Harry s Niallom sa zaculili a ja som sa len zasmiala. A zapýrila som sa, keď som zistila, že som tu s jednými s najkrajších mladých mužov sveta(!). cestou domov sa Harry s Niallom rozprávali. Viackrát som započula svoje meno, ale neunúvala som sa zareagovať. Sledovala som cestu a svet za okienkom auta. Chytala sa ma strašná únava. Asi to na mňa znova všetko dolahlo. Driemala som , pomaly som zaspávala a cítila som, že sme zastali. „Maya... jé, ona zaspala.“ Počula som Harryho. Niečie ruky ma zobrali a preniesli do vnútra. Pomaly som nevnímala nič okolo. Počula som baby, ako sa niečo pýtajú, aj Liama, že ich upokojoval, že spím a majú byť tichšie. Cítila som, že ma položil na gauč a prikryl dekou. To už som sa úplne uvoľnila a zaspala. Zobudila som sa na otravné slnečné lúče. Len teraz som si všimla, aká je to krásna izba. Jedna stena je skoro celá presklená, takže izba je zaplavená slnkom. Vyzerá to, že je celkom skoro ráno. Hodiny nad krbom mi to potvrdzujú. Je osem hodín. Všímala som si slnečné lúče, ako prenikajú izbou a ukazujú každé zrniečko prachu. Niečo ma donútilo usmiať sa. Teraz mi napadlo, čo asi rozoberali Niall a harry včera? Úplne stíchli keď ma zbadali. Mám taký pocit, že o mne. Ale určite som len paranoidná . ale fakt ma to zaujíma. Neviem ako dlho som nič nevnímala premýšľala nad chalanmi, ale začalo mi škŕkať v bruchu. Je skoro osem hodín, čo znamená, že v dome som hore jedine ja. Ale fakt som hladná. Nevadí. chvíľu vydržím. Keď však chvíľa bola už pól hodina, a mne už v bruchu vyhrával celý orchester, povedala som si, že už to nevydržím. Snažila som sa postaviť, ale viete si predstaviť ako to vyzeralo. Zhodila som svietnik. Boha. Aj keď bol z kameňa a nerozbil sa, zarachotalo to poriadne. Trochu s bolesťami som ho zdvihla a položila na stôl. Sklenený. Aj to zarachotalo. Bože. Ja sa radšej ničoho nedotknem. Tak som si ľahla, a hovorila som si, že vydržím. Ach. Aspoň sa napijem keď nie najem. Na stole som mala pohár vody na ex a položila som ho na stôl. A ja blbá som sa netrafila. Spadol a rozbil sa. Panebože, mne asi jebe. Sama na sebe som sa musela zasmiať že sa správam ako opitá. Za chvíľu som počula ako niekto schádza schody a zrazu sa predo mnou objavil Niall len v trenkách a a s bejsbolkou v ruke. Začala som sa strašne smiať. To by ste mali vidieť. Bol vyplašený a pozeral na mňa ako na idiota. Aj keď som išla odpadnúť od bolesti, nevedela som sa prestať smiať.
