<h2 style="margin: 0cm 0cm 0.0001pt 11.35pt; background-image: initial; background-attachment: initial; background-size: initial; background-origin: initial; background-clip: initial; background-position: initial; background-repeat: initial;"><span style="font-size: 14.0pt; font-family: 'Calibri','sans-serif'; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-fareast-language: KO; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Neviem ako dlho sme sa rozprávali. Proste dlho. Rozprávali sme sa veľa o mne, o mojej minulosti. Ako som kedysi bola “závislá“ na drogách. Keď som mala 12, začala som s hašišom, pokračovalo LSD, efedrin, a tak ďalej a tak ďalej. K heroínu som sa dostala len raz. Aj to som skoro dostala obehový šok. Naši na to nikdy neprišli. Nevšimli si, že som o 23 kíl ľahšia, proste si nevšímali mňa. Dostala som sa z toho. Dostal ma z toho jeden chalan. Chalan, krorému som sa páčila. A bol do mňa. Sám bol na heroíne a umieral. A nedopustil aby som sa k tomu dostala ja. Jedného dňa si dal smrteľnú dávku a zomrel. Keď tak spomínam, v tej dobe umrelo veľa ľudí. Zanechal mi dopis, nech sa heroínu v živote nedotknem. Stále mám ten dopis u seba. Niall mi dohováral, nech sa neopovážim s tým začať. Zasmiala som sa povedala, že nemám dôvod začať. Rozprávali sme sa, že má Harry dievča. Nikto nevie koho, ale všetci vedia, že ju má. Divné. Asi čaká, kým to bude vážnejšie. „May? Nešla by si so mnou k mojim rodičom?“ pozrel na mňa. Milovala som, keď ma volal May(čítaj Mej :D). Len on ma tak volal. Ja zas jeho Horan. „no... na neviem. Možno budem chvíľu s rodičmi, ja neviem. Kedy ideš?“ pozrela som na neho a usrkla si z čaju. „o pól 10 ráno mi ide lietadlo. A vraciam sa v sobotu alebo v nedeľu. Šla by si?“ dopil svoj čaj a odložil šálku. „no, možno hej. Vlastne, poznáš mojich rodičov, tak by som mohla aj ja tvojich. Ale aby to nevyzeralo, že spolu chodíme“ zasmiala som sa. „nevie si predstaviť Niall, ako rada by som bola, keby sme chodili“ pomyslela som si v duchu a sklopila pohľad. „neboj, vedia, že si moja najlepšia kamarátka. a že medzi nami nič nie je“ usmial sa. Usmiala som sa aj ja a zívla som si. Som už unavená. Ale nechce ísť spať. Tieto chvíle sú dokonalé, ja nejdem spať. Neviem prečo, mám deja vu. Proste viem, že s niekým som mávala takéto nočné klebety. </span></h2>
<h2 style="margin: 0cm 0cm 0.0001pt 11.35pt; background-image: initial; background-attachment: initial; background-size: initial; background-origin: initial; background-clip: initial; background-position: initial; background-repeat: initial;"><span style="font-size: 14.0pt; font-family: 'Calibri','sans-serif'; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-fareast-language: KO; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Už viem! Matthew! Och bože. Všetky spomienky. Matthew bol môj brat. Nevlastný, ale bol. </span><span style="font-size: 14.0pt; font-family: 'Calibri','sans-serif'; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-fareast-language: KO; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">BOL. </span><span style="font-size: 14.0pt; font-family: 'Calibri','sans-serif'; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-fareast-language: KO; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Začala som spomínať na všetko. Na všetko, čo sme spolu prežili. Na to, že som ho milovala a bola moja prvá láska. Ani neviem ako, začali sa mi z očí valiť slzy. „May? May si v pohode, bože čo plačeš? Povedal som niečo?!“ vystrašil sa Horan a chytil mi plecia. Pozrela som na neho zaplavenými očami. Odhrnul mi vlasy z tváre a objal ma. Ešte viac som sa rozplakala. Ľahol si so mnou v náručí a hladkal ma na chrbte. „No už mi povieš čo sa stalo?“ spýtal sa ma. „vieš.. je mi s tebou tak dobre. A ja som sa snažila spomenúť s kým som sa mala tak dobre. Matthew“ povedala som uplakaným hlasom. Stále som plakala. Stále sa mi v hlave odohrávali rôzne veci a spomienky na neho. Prestal ma hladkať a zdvihol mi hlavu aby som sa na neho pozrela. Mal prekvapený a nechápavý výraz. „môj nevlastný brat. A prvá láska..“ odmlčala som sa a opäť som spustila vodopády. „vieš, bol to skvelý brat. Vlastne som ho naozaj brala ako brata, bol môj najlepší kamarát. Milovala som ho, a vyzeralo to, že aj on mňa. Nemali sme problém pobozkať sa, a často krát sme mali takéto prekecané noci. A keď som mala 12, učil ma bozkávať sa. Bol o rok starší, no vtedy už mal 14. Na jednej takejto odreagovačke, tak sme hovorili týmto nociam, mi navrhol bozkávať sa. Nie pre učenie. Z lásky. Povedal mi, že ma ľúbi, ale som jeho malá sestrička. V ten večer som mala už 14, vlastne o pár mesiacov 15. Súhlasila som. Ale povedal, že už nikdy. Naposledy a z lásky. A tak ma pobozkal. Bolo to iné, ako keď sme sa učili. Teraz to bolo plné vášne. Neviem prečo, strašne ma ťahalo zájsť ďalej. A tak sa aj stalo. Proste sme sa spolu vyspali. Bol môj prvý. Tak strašne mi chýba. Bol to dokonalý chlapec. Správal sa ku mne ako k svojmu dievčaťu, rešpektoval ma, staral sa o mňa, vždy ma vedel upokojiť, vedel moje tajomstvá. Úplne všetko. Raz. Raz však tá rozprávka musela skončiť. Nikdy som si nemyslela, že sa skončí takto. Bolo to horšie ako hocijaký iný koniec.“ Nadýchla som sa. „raz večer. Dosť sme sa pohádali, pretože tu bola jedna baba, čo sa mu páčila. Stále ku mne bol milý. Len tu bolo to, že už nie je len môj. Mal vtedy 17. Ja 16. Povedal, že to pred rokom a pól bolo naposledy ak si nepamätám. Plakala som. veľmi. Prišiel za mnou, a povedal, že ma vždy bude ľúbiť. Že vždy budem jeho prvá a on zase môj. Ale že život ide ďalej. Hádali sme sa dosť dlho. Bola som tvrdohlavá, vždy som to zhoršovala, ale milovala som ho. Pohádali sme sa až tak, že odišiel. Vraj ide na pivo. Nechcela som ho pustiť, mala som zlý pocit. Odišiel. Pred odchodom mi venoval pusu. Nepamätám si veľa, pretože som sa opila. Mamina ku mne po dvoch hodinách po jeho odchode povedala, že sa stala autonehoda, zletel z mostu. Matt zomrel. V tej chvíli som bola v šoku. Následne som klesla na dno. Rezanie, drogy, alkohol, cigarety. To bolo moje. Jediný spôsob ako som vydržala nažive. Chcela som sa zabiť, preto som s tým začala. Chcela som ísť za ním. No opäť ma z toho niekto dostal. Dylan. Myslela som, že bude správny. Lenže nikdy som ho neľúbila tak, ako Matta“ skončila som. počas tohto monológu som sa veľa krát zasekla, nevládala som hovoriť, lenže Niall ma povzbudzoval a povedal, že keď nechcem, nemusím to hovoriť. No konečne niekto vie o mne a Mattym. Tak dlho som to v sebe držala.</span><span style="font-size: 14.0pt; font-family: 'Calibri','sans-serif'; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-fareast-language: KO; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Dlho sme sa objímali. Veľmi dlho. Až som napokon zaspala.</span></h2>
