Nightmare |Avengers AU|

1. Nájomná vrahyňa

Hailey Murphy. Meno známe po celej. Amerike. Nie len že som nájomná vrahyňa, dokonca lepšia ako Vdova od Avengerov, ale ešte k tomu som podľa médií aj blázon. Nemám im to za zlé, prakticky som bola. A ako viem o Avengeroch? Keby ste boli najlepšími nájomnými vrahmi, vedeli by ste o všetkom. Dokonca aj o tom, že Anthony Stark si práve váľa šunky kdesi v Karibiku, zatiaľ čo nechal Avenger Tower totálne nechránený a myslí si, že ten jeho Legolas mu ho ochráni.

Hlboko si ma sklamal Tony, pomyslela som si, zatiaľ čo som sedela uprostred ničoho. Toto veľké nič sa nachádzalo v miestnosti, ktorú mi poskytli moji zamestnávatelia. Kedysi tu bývala posteľ, kým som ju nevyhodila a omylom s ňou nezranila jednu staršiu pani na chodníku.

Sedela som presne v strede a okolo mňa, som mala porozkladané zbrane. Som šialená vrahyňa bez špeciálnych schopností pýtate sa? Jednu schopnosť mám, ale nenazvala b som to špeciálnym. Teda nie je to špeciálne ako Bannerova zmena na prerasteného Shreka, ale v stave núdze je to špeciálne a dokonalé.

Mám totiž veľmi dobré presvedčovacie a mätúce schopnosti. Niekedy len tak rýchlo za sebou začnem hovoriť rôzne veci a ako sa ich ľudia snažia vnímať, stratia pozornosť a sú ľahkým terčom. A aj preto zarábam viac ako hociktorý zamestnanec pána Starka.

„Slečna Murphy, pán Ross by s vami chcel hovoriť," prišiel jeden bodyguard toho pajáca, čo si ma najal. Zdvihla som hlavu a moje modré oči som uprela na tú kopu svalov predo mnou. Skenovala som ho, robila záznamy. Nemal by proti mne šancu. Vedela by som z neho spraviť praclík a zároveň poskladať Rubikovu kocku a k tomu si nalakovať nechty.

„Samozrejme," usmiala som sa najsladšie ako to išlo. Do opasku som si zastrčila dve pištole, do vysokých čižiem nože a pod tielko som si strčila samopal. Bodyguard ťažšie prehltol, nad čím som sa uškrnula a nasledovala ho za pánom Rossom.

„Vy po mne chcete, ak tomu teda chápem, aby som zabila nejakého deda, ktorý je vám dlžný pár sto tisíc?" spýtala som sa a nadvihla obočie skoro až k ofine mojich vlasov. „Presne zlatko," povedal pán Ross, zamračený, nízky tučný chlapík. Rýchlosťou blesku som spoza pása vytiahla pištoľ a namierila mu to na čelo. Bodyguardi za mnou vytiahli zbrane tiež a namierili ich na mňa.

„Chlapci nechápem o čo sa tu snažíte. Dobre viete o tom, že by som vás mohla všetkých zabiť v zlomku sekundy však?" spýtala som sa. Zbrane aj tak nezložili. „Jasné. Nepriestrelné vesty, chápem. Proti vám nemám vôbec šancu," zasmiala som sa zložila svoju zbraň a obrátila som sa k nim. „Je škoda že nie sú tak nepriestrelné, ako sa zdajú," povedala som a oboch zastrelila.

Pán Ross sa na mňa len udivene pozeral. „Kde sme to prestali?" spýtala som sa a pohla sa k nemu. On ako keby však zamrzol na mieste. Prešla som okolo neho k jeho stolu. „Nie ste tu aby ste zabili koho chcem však?" spýtal sa a sťažka prehltol. „Máte pravdu pán Ross. Už som bola dávno zajednaná. Ale nebojte sa, nie ste to vy, koho mám zabiť," prešla som mu čepeľou noža po ramene. Nezatlačila som však ani toľko, že by mu to niečo urobilo. „Dnes totiž zabíjať nebudem. Vlastne už som zabíjala, ale to je jedno," povedala som s úsmevom.

„Povedzte, pán Ross. Aké autá ponúkate? Aké je vaše najobľúbenejšie zo všetkých tých v garáži?" spýtala som sa. „Ako..." chcel pokračovať, ale pritlačila som mu čepeľ na ohryzok. Stále nie dosť silno na smrteľný rez. „Ešte raz. Ktoré je vaše najobľúbenejšie?" spýtala som sa. „Ten čierny alfa," povedal nakoniec. „Poznávacia značka?" spýtala som sa. Zjavne nechcel odporovať, lebo odpovedal takmer okamžite.

„6BAF038," povedal. Zdvihla som k tvári komunikačné zariadenie schované v mojej koženej bunde. „Freddy?" povedala som do komunikačného zariadenia. „Murphy, počúvam," odpovedal chlapec na telefóne. „Potrebovala by som jednu službičku," povedala som a stále kontrolovala Rossa, či neplánuje odísť.