Nightmare |Avengers AU|

11. Iskrenie, ale nie z lásky

Vlakom otrasie, ale nezastavuje. Stále ide ďalej. Rýchlo otvorím dvere na vlaku. Dnu začne fúkať a ťahať nás von. Peter prilepí boxy s železom o stenu vagóna pavučinami a drží aj mňa, zatiaľ čo ja sa vykláňam von.

Všimnem si, že sme v poslednom vagóne za lokomotívou po tom, čo niekto upravil poradie vlaku. Posledné tri vagóny sú však odpojené od zvyšku vlaku a zotrvačnosťou sa pomaly zastavujú. Vidím panorámu New Yorku za vlakom.

Kričím do slúchadla: „Odpojil vagóny vlaku! Príde si po ne!“ Ozve sa iba šum. „ANTHONY!!!“ zakričím. „Počuli sme, už letíme,“ odpovie kľudným hlasom Tony.

„Musíme skočiť,“ poviem Petrovi. Inak to nevidím. Nemôžme predsa odísť až do Washingtonu a nechať Avengers napospas Joshovi.

Iba prikývne. „Na tri,“ zavelím. „Budeš počítať od jeden alebo od tri?“ opýta sa Peter. Mám chuť mu vlepiť. Tak debilné otázky nemá ani Tony a to je čo povedať.

Vyzlečiem si nepriestrelnú vestu. Vyskočiť s ňou by bolo ako vyskočiť s Petrom na chrbte. Radšej sa zraním, ale nezabijem sa, ako by som mala skočiť s tou vestou a skončiť pod vlakom.

„Raz!“ hodím o zem aj šiltovku a opasok so zbytočnosťami. Zbraň si pichnem do vačku. „Dva!“ chytím Petra za ruku. Je mi jedno, že on sa chystá vyskakovať v plnej výbave. „Tri!“

Rozbehnem sa proti východu a odrážam sa. Peter sa snaží o to isté. Letím dlho, až sa mi to zdá neprirodzené. Stisnem k sebe viečka a myslím na najhoršie.

Nič. Žiaden náraz, ukrutná bolesť ani nič iné. Nič sa nestalo. Konečne sa dostanem k tomu, otvoriť oči.
No do prdele! Okolo mňa je silové pole. Pochopila by som, keby to bolo červené a bola by to Wanda, lenže toto je fialové a ja som v jeho strede. Vyžaruje zo mňa?!

Vlastne nie je len okolo mňa. Držím v ňom aj Petra. Ani si to neuvedomím a bublina praská a my dopadáme na zem mäkšie, než sme si prv mysleli.
„To...“ ukazuje na mňa Peter s vyvalenými očami. „Čo to?!“ vydýchne nakoniec. Obzerám si svoje telo. Nič sa nezmenilo až na to, že mám brnenie v prstoch. Prehrabnem si vlasy.

„Ja neviem,“ pošepnem. Peter však vyzerá že ma počuje. Obaja na to však celkom rýchlo zabudneme, lebo sme nedopadli ďaleko od miesta, kde sa odpojili vagóny. Vo vzduchu už letí Tony, pribehne aj nasrdený Hulk aka Bruce a o chvíľu sa tam zjaví aj Pietro. Steve a ostatní sa trochu omeškajú.

To už sa však nad nimi vznášajú Joshove vrtuľníky a zoskakujú z nich Joshovi poskoci. Peter a ja teda začneme utekať k miestu činu.
Pár z Avengerov zaznamená, že k nim bežíme. Odrazu sa vedľa mňa zjaví Pietro, schytí ma a megaultra rýchlosťou bežíme k miestu, kde už Avengeri bojujú proti, prekvapivo dobre vyzbrojeným vojakom.

Ako dobehneme priletí za nami aj Peter. Až teraz si všimnem, že má Pietro na tričku nalepenú pavučinu. Ten musí mať dosť dobré reflexy, keď ju tak rýchlo vystrelil. Peter vstane zo zeme a opráši sa. Jedným ťahom zo seba strhne FBI oblek a je vo svojom slušivom červeno modrom elasťáku.

„Pozor!“ počujem Natashin hlas v slúchadle a tak sa strhnem. Za mnou je jeden vojak a chystá sa ma udrieť. Ja mu však ruku chytím mojimi dvoma a šikovným chmatom je na zemi.

„Vďaka,“ poviem Natashe naspäť. Prebíjam sa cez vojakov k vagónu. Je to celkom jednoduché, pretože Josh pre nich nemá zbrane. Aj keď majú výborný výcvik, skoro všetkých máme za chvíľu na zemi.

To už sa však z vrchu valí druhá, už ozbrojená vlna vojakov a my tiež chytáme zbrane. Steve odráža náboje štítom, Thor kladivom a Tony im ulietava.

Ja vytiahnem z vačku pištoľ tiež a strieľam ich všetkých do jedného. Okolo mňa už je relatívne čisto a tak zamierim na jedného, ktorý je pri Pietrovi. Vystrelím, ale Clintov šíp je v ňom skôr.

„Moji obdivovatelia ma chránia,“ počujem Pietrov hlas v slúchadle a keď sa naňho pozriem, na tvári mu vidno úškrnok. Dement.

Kým sa však zaoberám Pietrom, nevšimnem si, že ma jeden chytí zozadu a zloží ma k zemi. Ja sa vzpieram a rukou mu udriem do tváre. Čo však nečakám je to, že ho odhodí preč a pár fialových svetielok s ním. Čo to so mnou je?

Aj Tony vo vzduchu na chvíľu zastaví, ale potom sa zameria späť na vojakov.

Josh svojich mužov využil ako rozptýlenie, pretože si nevšimneme ako, ale zrazu sa tri vagóny zdvíhajú a s helikoptérou odlietajú preč.

„Mám to!“ kričím a rozbehnem sa k vagónom. Steve si všimne, čo sa chystám urobiť a pribehne. Nastaví mi ruky a ja naňho vyskočím. Vyhodí ma do vzduchu a ja sa rukami zachytím o okraj vagóna. Vyšplhám sa na strechu vagóna a po lane do vrtuľníku.

Tam ma čaká, presne ako som očakávala, banda nabúchaných chlapcov so zbraňami v rukách. Iba povzdychnem a želám si, aby sa fialové výboje ochranných bublín a svetileka objavili znovu  všetkých porazili za mňa.

Nič sa však nestane a ja musím všetkých dať dole sama dvoch zabijem, jedného omráčim a skoro prídem o život, keď porazím aj toho štvrtého búchača. Potichučky prejdem ku kabíne vodiča a čo nevidím...

Kabína je prázdna a riadi ju autopilot, ktorý je riadený z centrály v NYC. Takže oni si pohodlne helikoptéru ovládajú z úkrytu.
Sadnem si za riadidlá a ignorujem, že helikoptéra je stále na ceste do NY.

„Tony, som tu. Riadia ju z NY, majú ju naprogramovanú,“ poviem do slúchadla a obzerám si tlačidlá.

„Preber riadenie a vráť sa,“ povie mi Tony späť. „Ja som nikdy helikoptéru neriadila,“ poviem naspäť, už trochu úzkostne, pretože sa blížime k mrakodrapom. „Dobre. Pošlem ti drona so súradnicami k nám, len zapni autopilota,“ povie mi Tony.

Snažím sa nájsť čosi s nápisom auto pilot, alebo aspoň čosi, čo by tak mohlo vyzerať.

„Neviem to nájsť,“ poviem zúfalo. „Veľké červené tlačidlo sa len tak neprehliada,“ povie Tony. Nájdem veľké červené tlačidlo. Nemám čo stratiť poviem a stlačím ho. To už mi pri hlave lieta dron od Tonyho.

„Autopilot bol aktivovaný. Smer, Bronx, New York, USA,“ ozve sa robotický hlas.

Rýchlo vezmem kľúč z drona a zapichnem ho do prislúchajúceho otvoru. „Súradnice, boli zmenené,“ povie hlas a helikoptéra sa stočí na stranu, smerom z New Yorku a my letíme späť.

Keď sme v blízkosti miesta, vletí dnu Steve a odtlačí ma zo sedadla. Ladne pristane aj s vagónom aj helikoptérou a spoločne vychádzame von.
Som vyčerpaná.

„Výborne Hailey,“ pochváli ma Tony a poklepe po ramene, zatiaľ čo Steve ma okolo ramien objíma. Bruce už je zasa sám sebou a všetci vyzerajú byť v pohode. Peter ku mne dobehne a silno ma objíme.

Dám mu ruku okolo pása a zospodu mu hladím chrbát. Má ho vypracovaný. Počujem, ako si vydýchne.

„Čo to je?“ počujem Tonyho hlas a o chvíľu ma odtrhne od Petra a drží mi ruku vo vzduchu. Končeky prstov mám fialové. Asi to bude mať čo dočinenia s tou bublinou a výbojmi a svetielkami.

„Vraciame sa späť do Avenger Tower,“ zahlási. Pustí mi ruku a odlieta preč. Ja sa pešo vyberiem aj s Petrom a Wandou k autám a motorkám.

Pietro ide vedľa mňa a o chvíľu sme tam. Po prvý raz som ja tá, ktorá sa ho pýta, či by mu vadilo, ak by so mnou pobehol do Avenger Tower. Iba sa usmeje, vyhodí si mna na chrbát.

Pevne ho objímem. Sklopí pohľad na moje ruky. Je to zvláštne. Pomrvím sa. Pietro mi stisne kolená na znak, že je to v pohode a rozbehne sa späť domov.

+Konečne nová časť
+Konečne dokončený boj
+Výhra
+Hailey schopnosti
-Debilné bojové scény
-Celkom nedomyslené, čo myslíte
-Pietro a Hailey na bode mrazu ://

Dajte mi vedieť váš názor, hore sú moje plusy a mínusy k časti :) som zvedavá, čo na to vy. Hlavne nejaký feedback do komentov, lebo podľa votes vás názor nezistím, aj keď si ich veľmi moc vážim :)
Majte sa dámy a páni (jop, aj chlapci😂)