Nightmare |Avengers AU|

6. Ľad a kino

Snažím sa nejako zaspať, ale modrina na bruchu ma bolí v každej polohe. Rozhodla som sa teda vstať. Moja cesta mierila do kúpeľne. Vyzliekla som si tričko a zostala som len v podprsenke a kraťasoch na spanie.

Môj ľavý bok je modro-zeleno-hnedý a na dotyk príšerne boľavý. Čína už rozmrzla a tak idem do výťahu a zveziem sa do zásobárne pre niečo ďalšie. Nájdem tam veľa vreciek s ľadom.

Po troch ich nosím do výťahu a na mojom poschodí opäť vynosím. Brucho ma páli, pretože sú naozaj ťažké.

Ľad nasypem do vane u mňa v kúpeľni a dolejem ho studenou vodou. Potom sa vyzlečiem do spodného prádla a jednu nohu namočím dnu. Mám chuť vykríknuť, lebo je to brutálne studené, ale držím.

Stojím vo vani, vodu mám po lýtka. Pomaly krčím nohy a sadám si.

Namočím si zadok, brucho a nakoniec aj prsia. Fučím ako dostihový kôň a snažím sa upokojiť. Vlasy na zátylku mám v pozore a tak si ho opriem o okraj vane.

Ležím, pomaly si zvykám na chlad. Znecitliviem. Modrina ma až tak nebolí. Zavriem oči a na chvíľu odpočívam. Nakoniec ma predsa len premôže spánok a ja sa chladím vo vani až do rána.

„Slečna, úroveň vašej telesnej teploty je priveľmi nízka," počujem potichu robotický hlas. Je mi zima. Som veľmi slabá a unavená na to otvoriť oči a venovať tomu pozornosť.

Ani nie o pár minút sa rozrazia dvere na mojej kúpeľni a ja vidím dve siluety. Pohľad mám však stále rozmazaný a oči privreté. Jedna je vyššia a druhá nižšia.

Dve silné ruky sa ponoria ku mne a nadvihnú ma. Keď sa vzduch stretne s mojou studenou pokožkou, mám pocit omnoho väčšieho chladu než predtým. Naskáče mi husia koža a začnem sa triasť.

„Vezmeme ju do labáku," zavelí známy hlas. Som však príliš opantaná na to, aby som ho vnímala. Nemala by som asi znova zaspávať, ale onedlho vytuhnem.

Keď sa opäť zobúdzam, je mi už príjemne teplo. Moje telo je pod dekou a ležím na oceľovom stole Bannerovho laboratória. Nič pohodlné.

Rukou si pretriem oči a rozpozerám sa. Zaostrujem na predmety. Počítače, ja a infračervené lampy na mňa namierené. Ony sú zdrojom tepla, vďaka ktorému už je teplejšie aj mne a moja vlastná termoregulácia sa vrátila do normálu.

„Dobré ráno Šípková Ruženka," povie Bruce, ktorý sa opiera o stôl a dáva na mňa pozor. S kávou v ruke ma sleduje. Posadím sa, deka mi spadne a odhalí moje stále nahé brucho s modrinou.

„Čo si vyvádzala?" spýta sa hlas vchádzajúci do miestnosti. Tony čosi ťuká do mobilu a pýta sa ma. „Cvičila som so Stevom," poviem ledabolo a zvalím sa naspäť. Pripadám si ako plaz, ktorý sa vyhrieva na slnku.

„Nepýtam sa na tú modrinu," povie Tony a s pokerfaceom sa na mňa pozrie. „Dávala som si na to ľad," poviem. Tony prekrúti očami. „Preto sme ťa ráno našli podchladenú vo vani plnej topiaceho sa ľadu?" spýta sa. Mohol by prestať. Je to nepríjemné. Ako keby som bola decko. Kto sa im prosil o záchranu?

Zakrútim hlavou a vstanem. Deka spadne na zem. Somtam iba v spodnom prádle, pred dvoma mužmi. Rozhodla som sa trochu ich potrápiť. Otočila som sa im chrbtom a zohla sa po deku.

Nie že by chlapci preglgávali zrovna najtichšie. Prehodila som si ju okolo seba ako uterák a udržiavala stále teplo. „Naozaj si cením čo pre mňa robíte páni, ale mala som to pod kontrolou," poslednú vetu vypľujem ako lama sliny na truistov v zoo a kráčam k sebe do izby.

Vo výťahu narazím na Steva. „Ahoj Hailey. Už vyzeráš lepšie," povie a usmeje sa. Nemám náladu odpovedať. Nezmohnem sa na nič len na stlačenie tlačítka vo výťahu.

Vyveziem sa na svoje poschodie a bez pozdravu nechám Steva vo výťahu.

V izbe sa pozriem koľko je hodín. Dve poobede. A ja som stále tu. Keby tu mali aspoň niečo zaujímavé.

Vypustím vodu z vane a oblečiem sa. Dám si tepláky a tričko, nebudem sa na nič hrať.

Zbehnem do kuchyne a zohrejem si jedlo z chladničky. Najem sa, doplním energiu kávou a ako bez duše sa zvyšok dňa potulujem po Avenger Tower.

O tretej mám to šťastie nájsť miestnosť s obrovskou obrazovkou a Xboxom. Nevydržím tu však dlho.

Vyskúšam všetky športy, zatancujem si na všetky pesničky a zmlátim každého protivníka v každej jednej hre.

Dámy a páni! Hailey sa nudí!

Pri ďalšom ponevieraní sa, natrafím na knižnicu. Je vysoká a široká. Knihy ju lemujú po celom vnútornom povrchu. Od zeme po strop od steny k ďalšej stene.

Je tam posuvný rebrík. Vyšplhám po ňom kdesi do výšky a vytiahnem náhodnú knihu.

Vajce a ja. Túto som tu naozaj nečakala. Žeby si Tony ulietaval na dievčenským románoch?

Zleziem dole a usadím sa na zemi. Čítam a čítam.

O šiestej sa ozve klopanie od dverí. „Klop klop," sprevádza klopanie hlas, ako keby už zo samotného klopania nebolo jasné, že ide o klopanie.

Zdvihnem pohľad od knihy. Bielovlasý krasoň stojí pri dverách a sleduje ma. „Želáš si?" spýtam sa.

„Chcel som sa opýtať," poškriabe sa na ramene. Nadvihnem jedno obočie na znak, že ak si nepohne, jeho čas vyprší a ja ho budem ignorovať.

„S ostatnými ideme do kina, že či nechceš ísť aj ty," povie napokon. Trochu sa zarazím. Spoločnú akciu som si predstavovala asi tak, že ku mne nabehne Tony, vydá rozkaz že sa mám obliecť a hotovo. Nie že sa ma bude ktosi pýtať.

Zaklapnem knihu, vyleziem na rebrík a založím ju späť. Potom zleziem dole a rozmýšľam. Ale prečo nie, beztak by som sa nudila a o ôsmej išla spať, ako keď som mala desať rokov.

„Dobre. Kedy odchádzame?" spýtam sa. „Za chvíľu, len buď dole v garáži," povie a zmizne ako gáfor. Keďže nemám extra špeciálne schopnosti, musím sa pešo presunúť k výťahu a potom k sebe do izby.

V šatníku nájdem moje obľúbené čierne skinny s roztrhanými kolenami, čierne tričko a koženú bundu. Vlasy si len prehrabnem a všetko ostatné nechám tak.

Vyjdem z izby a výťahom sa zveziem dole do garáže. Našla som všetkých veľmi ľahko, keďže majú pri sebe dvojmetrového Thora v civilnom a Steva. Dobehla som k nim a usmiala sa.

„Na čo sa to chystáme?" spýtam sa. „Nejakú romantickú sračku," povie Tony. „Slovník!" zvolá Steve. „Ideme na Titanic zlatko," podíde ku mne Wanda a objíme ma. Objatie jej opätujem. Natasha sa uškŕňa spoza nej.

Zrazu sa tu objaví aj Pietro. Venuje mi sebavedomý úsmev, ktorý mu oplatím.

„Takže, ja vezmem Clinta, Brucea, a Thora. Kapitán berie dámy a Pietro chcel ísť pešo," usmeje sa Tony, založí si slnečné okuliare, ktoré sú mu večer prd platné a nastúpi do auta.

Steve zamáva kľúčmi a Nat s Wandou ho nasledujú. Pietro čaká, kým všetci odídeme. Chcem ísť aj ja, ale on ma chytí za ruku. „Čo?" spýtam sa nechápavo.

„Hailey!" kričí na mňa Steve od auta. Pietro rýchlo vysype: „Poď so mnou." Nestihen oponovať a o chvíľu ma má vyloženú na chrbte.

Pevne ho zvieram okolo krku a na predlaktiach cítim ako sa uškrnol. O zlomok sekundy už uháňa mestom. Okolo seba vidím len farebné pásy svetiel nočného New Yorku.

Ani sa nenazdám a som pred budovou nejakého miestneho kina.

Tony s chalanmi prídu asi o tri minúty a Steve o ďalších desať. Keď Nat a Wanda vystupujú, nevadí im, že cesta trvala tak dlho.

„Ach, slimáci," povzdychne Tony. „Aspoň mi vydržal účes. Nie ako keď si sadneš za volant ty," odfrkne Wanda a ide dnu. Thor nám všetkým podrží dvere.

||
Otázočka... Chcdli by ste aby sa možno medzi Pietrom a Hailey stalo čosi už teraz, alebo mám ešte počkať? A páčila sa?