Nightmare |Avengers AU|

22. Koniec konca

VENUJEM VŠETKÝM MOJIM ČITATEĽOM!!!!!!!!!

Tááák, toto je posledná časť a bude ešte niečo také ako epilóg. Napadlo ma aj, že by som dala druhú knihu, kde by som písala Haileyine ďalšie dobrodružstvá, lebo mám mnoho nápadov, čo by sa mohlo stať po ... tom čo sa stane v tejto kapitole. Tak napíšte, keď dočítate, či by ste chceli pokračovanie alebo nie, po prípade, že či nejaké nové postavy by mohli pribudnúť, nový ship atď...

Okrem schopnosti telekynézy, fialových bublín a nasrania Tonyho v rekordnom čase sa ešte dokážem pomocou svojich schopností prezliecť. Preto som bola rada, keď Tony došiel s vynálezom, ktorý vás z jedného oblečenia prezlečie do vášho superhrdinského obleku.

Na sebe mám opäť tesnú sukňu, blúzku a sako. Na hlave platinovú parochňu a červený rúž. Vyzerala som, ako by som utiekla z nočného baru, ktorý má otvorené od desiatej večer do štvrtej ráno a so ženami sa tam robia rôzne veci.

Museka som však, ako vždy vyzerať presvedčivo. Sedeli sme v zasadačke, opäť len my dôležití a vojaci, strážcovia, bodyguardi a všetci ostatní sa toho nezúčastnili. Tí mali jasný plán. Bojovať proti odporcom a ochraňovať Freemana za každú cenu.

„To by bolo asi tak všetko. Nachystajte sa, o dve hodiny odchádzame," povie Josh. Všetci prikývneme a ja pozriem k dverám. Už nemusím pozerať na čísla, pretože strážcovia nemajú helmy. Pietro je podľa mojich informácií vonku pred dverami.

„Brooksová," kývne na mňa Josh, že si mám späť sadnúť. Vystraším sa, čo si budeme klamať. Posadím sa späť, nohy mám pritisnuté k sebe, lebo sukňa mi inú pohodlnejšiu polohu nepovoľuje. Akože prirodzene si prehodím ofinou, aj keď je mi to hovno platné.

„Niečo mi nejde do hlavy," začne, keď sa zavrú dvere a v miestnosti sme len my dvaja. Periférne si však všimnem, že strážcovia si menili pozície a Pietro stráži vnútri. Trochu mi odľahne, ale aj tak netuším, čo chystá Josh.

„Ako to, že sa zjavíš, zrovna keď máme na pláne takú veľkú akciu," povie a sadne si na stôl, len kúsok odo mňa. Ja sa ponorím hlbšie do stoličky. Takýto scenár nastať nemal. Aspoň podľa Tonyho. Asi ho zabijem. A potom aj Freemana.

„Náhoda," odpoviem s kamennou tvárou. Josh sa uškrnie. Skúma ma a nič nehovorí. „Asi máš pravdu," povie po tom, čo na mňa pozerá asi tri minúty. Ak si stále nič nevšimol, je to poriadny debil. „Môžeš ísť," s podivným úsmevom povie, postaví sa a zbalí si papiere.

Ja s knedľou v hrdle vstávam zo stoličky a na podpätkoch sa čo najrýchlejšie snažím opustiť zasadačku. Prejdem okolo Pietra, ktorý na sebe nedáva nič znať a rýchlo nastupujem do výťahu. Keď sa veziem sama vydýchnem si a vyzujem si podpätky.

Na správnom poschodí rýchlo prejdem do svojej izby a keď som dnu, zavriem za sebou dvere. Topánky šmarím do kúta a otváram počítač. Máme ešte hodinu a trištvrte.

Ozve sa zaklopanie na dvere. Dvakrát a potom ešte raz. Viem že je to Pietro, je to naše znamenie. Idem k dverám a otvorím. „Nenávidím toho skurvysyna," povie keď vojde dnu. Kráča za mnou, schytí ma do rúk a objíme ma.

„Nemám potuchy, prečo sa ma to pýtal. Myslíš že niečo tuší?" spýtam sa Pietra. Ten ma pustí a sadne si na posteľ. „Neviem. Tváril sa akoby aj áno aj nie," povie a prehrabne si vlasy. Ja si sadnem k počítaču a spájam sa s Tonym.

„Mám tu tie veci?" spýta sa Pietro a postaví sa z postele. „Na spodku skrine," poviem nezaujato. Pietro prejde k posteli a prehrabáva sa tam. Nakoniec vytiahne igelitku s logom Stark Industries a z nej funkčné oblečenie a jeho obľúbené bežecké tenisky. „Ďakujem že si mi to tu nechala," povie Pietro a zhodí zo seba čierny, ťažký strážcovský oblek. Chvíľu ho vidím polonahého, ale potom na seba dá funkčné tričko a navrství na seba čierne veci. Potom si sadne späť na posteľ, zhodí čierne kanady a obuje si bežecké, zeleno-sivé tenisky.