Nightmare |Avengers AU|

18. Nová práca

Prosím vás, naozaj by sa hodil feedback. Plus, tento príbeh sa pomaly ale určite blíži ku koncu, čo si dúfam uvedomujete :) pesnička na odpútanie. nezabúdajte láskovia, že je to AU, takže je jedno, z akého filmu o A čosi skopčím, v tomto Alternative Universe sa nič z toho nestalo, takže je to ok :) a tá Tonyho ilúzia, sa tam tie nekonala, takže je všetko ok

„Toto. Si. Na. Seba. Nedám," precedím pomedzi zuby a v ruke držím až príliš krátke šaty na vešiaku. „Súhlasím s Hailey," povie Pietro vedľa mňa. Tony pretočí očami. „Ty, Maximoff, sa do toho nestaraj. Ak by si vyberal ty, išla by v moslimskom hábe a s burkou na ksichte," zamračí sa Tony a prechádza sa z miesta na miesto. Pietro sa uškrnie. Spražím ho pohľadom a on prestane.

„Obleč si to," povie Tony. „Zabijem ťa, Stark," poviem a zaleziem za paraván. O chvíľu vyjdem von. Šaty majú asymetrický strih a jedno stehno zakrývajú viac ako druhé. Sú bielo-čierne. Takže vidno moje tetovanie na ľavom stehne, ktoré tam nedávno pribudlo.

„Výborne," usmeje sa Tony. Pietro, dobre že ho nešvacne o stenu a neudusí ho. Navyše mám pocit, že mi z toho až príliš trčí zadok a prsia, i keď tie moje až tak veľké nie sú. „A ešte parochňu," povie a ukáže na blonďavú parochňu. Ani by mi tak nevadila tá blonďavá, keby tá parochňa nemala taký strih, aký mala.

Dáte si na hlavu hrniec a strihnete. A potom misku, podľa ktorej spravíte ofinu. Proste strašné. Mala som pocit, že som sa zasekla v osemdesiatych rokoch.

Sadla som si na stoličku a jedna zo žien, ktoré ma mali prestrojiť, mi všetky vlasy vypla hore. Na to prišla sieťka telovej farby, ktorú upevnila sponkami a potom parochňa. Obula som si topánky na asi dvadsať centimetrovom opätku a postavila sa pred Tonyho.

„Si úžasná," povie a žmurkne. Ruky mi začnú iskriť na fialovo a mám pocit, že za chvíľu ofialoviem celá. „Kľud zlato," povie Pietro, ktorý stojím pri mne a objíma ma okolo pása. Na opätkoch, som skoro tak vysoká ako on. Pousmejem sa a pobozkám ho na líce.

Jedna z Tonyho limuzín, ma vysadí pred budovou, z ktorej si Freeman spravil centrálu. „Ak ti niečo spraví, prisahám, že zabijem najprv jeho a potom Starka," povie Pietro, ktorý sa chcel odviesť so mnou. „Neboj sa," usmejem sa a pobozkám ho. On mi dá ruku na líce a pritiahne ma bližšie k nemu. „Musím ísť," poviem, keď sa odtiahnem. „Práca volá."

Je zjavné, že sa mu hodia ľudia navyše, preto ma recepčná pustí za ním, keď poviem, že som tu prišla hľadať prácu, aj keď nemali žiaden inzerát a podobne.

Výťahom som sa odviezla až na desiate poschodie, kde mal Freeman kanceláriu. Chvíľu som mala pocit, že sa povraciam, keď som ho uvidela. Určite nebol škaredý, to nie, ale bol to tak nechutný človek, že sa mi ježili vlasy pod parochňou.

„Hľadáte niečo slečna?" spýtal sa a na tvári sa mu pohrával úškrnok. Bolo zjavné, že som ho priťahovala, aj keď ma, dúfam, nespoznal. On ide totiž po každej. A každá mu dá. „Zaujímalo, či by sa tu nenašla práca. Pre mňa," poviem a falošne sa usmejem.

Sedím uňho v kancelárií v kresle a som rada, že tie šaty ešte stále čosi zakrývajú. Navyše sa príšerne potím. V uchu mám slúchadlo, ktorým by som sa pri najhoršom dorozumela s Avengermi. Našťastie ho mám pod parochňou a nikto by na to nemal prísť.

„Samozrejme. Taká šarmantná asistentka sa hodí vždy. Navyše teraz pracujeme na veľkom projekte, takže sa hodí každá ruka k dielu," povie Josh a veľavýznamne sa oprie dozadu o otočné kreslo, na ktorom tróni, spoza veľkého dubového stola.

„To znamená..." spýtam sa ja, znova s falošným úsmevom. „Že mi to tu podpíšete a ste prijatá," povie a podá mi štós papierov. Viem, mala by som si to prečítať, kým sa upíšem diablovi, ale dúfam vo výhru na našej strane a potom už bude táto zmluva minulosťou.

Naškriabem teda svoj nový podpis a podám papiere späť Joshovi. „Teší ma..." prečíta podpis na papieroch. „Slečna Brooksová," usmeje sa a podá mi ruku. Nadvihnem sa z kresla a potrasiem mu ňou. „Stačí Judy," falošne sa usmejem. Josh mi úsmev opätuje a ja sa zvalím späť do kresla.

Áno, dobre si spomínate je to môj velice starý pseudonym, ešte z dôb, kedy som spokojne bývala vo svojom dome v LA. Kde bolo krásne a bezstarostne. Teraz sa musím starať o takéhoto debila, ako je Josh.

„Zavolám Freda, ten vám to tu ukáže," povie Josh a čosi naťuká do počítača. „Vďaka," poviem a porozhliadnem sa po jeho kancelárií. Je tu veľa skriniek na zámok a šuflíkov bez zámku.

„Chcel si niečo?" vojde dnu Freddy, ale keď ma uvidí, teda keď uvidí Judy Brooksovú, zastaví sa v pohybe aj v reči. „Toto je moja nová asistentka a potrebuje malú obhliadku a vysvetlenie, aby vedela, čo sa bude diať," povie Josh Freddymu. Ten prikývne a kývne na mňa, aby som ho nasledovala.

Vezmem do ruky kabelku, postavím sa, aj keď ma v tých topánkach bolia nohy. Opäť si podám ruku s Joshom, na rozlúčku a idem za Freddym. Zostaneme na tomto poschodí.

„Všetky doterajšie asistentky mali kanceláriu hneď vedľa," otvorí dvere vedľa Joshovej kancelárie. „Takže, toto je odteraz vaše," povie. Prikývnem a vojdem dnu, na rýchlu obhliadku. Zaujímalo by ma, koľko žien si už zobral na tomto stole, alebo na stole v jeho kancelárií. Napína ma a tak radšej idem von a opäť nasledujem Freddyho.

Výťahom sa odvezieme o čosi nižšie. O čosi dosť nižšie, až pod zem. „Pracujeme na jadrových zbraniach," povie Freddy keď vystúpime do obrovskej haly, v ktorej je veľa strojov, ktoré pracujú na bombách a iných zbraniach.

Usmejem sa a prikývnem, aj keď je mi dávno jasné, o čo sa tu jedná. „O týždeň, jednu použijeme. Ale než si pomyslíte že sme zlí ľudia, mala by ste vedieť, že je to pre dobrú vec," povie Freddy a kráčame uličkou, pomedzi stroje a ľudí, ktorí ich obsluhujú.

„Samozrejme si nemyslím nič zlé, som rada že tu môžem byť," poviem sladko, až príliš. „Aj keď tu budete len týždeň, určite bude Josh... Teda pán Freeman, chcieť, aby ste šla s ním," povie Freddy. To som vedela aj bez teba, ty inteligent.

„Určite s ním rada pôjdem. Budem mať aspoň nové skúsenosti," poviem a my sa vrátime späť k výťahu. „Ale myslím, že okrem robenia kávy, vybavovania telefonátov a podobných papierových vecí, nič extra robiť nebudete," dopovie Freddy. Ešteže, pomyslím si, inak by som sa musela odstreliť.

Keď skončíme prehliadku, pustia ma domov a ja čakám na limuzínu. Keď si sadnem a poďakujem Happymu, že pre mňa prišiel, zavolám Avengerom.

„Ako? Dostala si prácu?" spýta sa Tony. „Hej, som tam," poviem. Počujem nadšený smiech. „Potom nám o tom povieš," zloží Tony.

Happy ma zavezie až do Toweru a tam už čaká Pietro. Podá mi župan a ja som konečne cítim zahalená dostatočne na to, aby som sa cítila normálne a nie ako štetka. Objíme ma okolo pása a spolu ideme do Toweru.

Keď vstúpime k Tonymu do kancelárie, vtisne mi pusu do parochne a posadíme sa. „Tak, čo tma mali? " spýta sa Tony, na môj vkus až príliš nadšene. „Mnoho strojov, zjavne už všetko plutónium vyťažili. Je to v plnom prúde a o týždeň sa chystajú odpáliť prvú bombu," poviem. Vlastne som nezistila nič viac ako sme už vedeli.

„Fajn. Ak všetko pôjde podľa jeho plánu, znamenalo by to, že to vyjde aj nám a to by bolo fajn. Nesmieme dopustiť, aby to odpálil," povie Tony. Pozrie sa na mňa, na Pietra a potom sa otočí. Ja si spomeniem na svoj divný sen. Čo ak to poseriem? A všetci kvôli mne zomrú?