Nightmare |Avengers AU|

19. Nečakané správy

Dni u Josha mi na šťastie prebiehali dosť rýchlo. Vždy bolo čo robiť a čas tak utekal ako voda. Odpáliť jadrovú bombu, totiž nie je len taká malina. Pripravovala som papiere, potvrdenia o prevode peňazí, lietadlo, čo unesie atómovku, pár mnoho členov posádky a pár mnoho iných zbraní.

Pod parochňou a v tesnom kostýme som sa potila. Chodidlá v topánkach na dvadsať centimetrovom opätku sa mi zošmykovali dole a mňa už boleli palce. Bola som prekvapená, že make up ešte držal.

„Asistentka pána Freemana. Áno, prepojím vás," poviem frázu do telefónu už asi po miliónty raz a odložím telefón. Odpijem si z čaju a prehrabávam sa papiermi. Nikdy by mi nenapadlo, že mi práca v kancelárií pôjde tak dobre. Dokonca som mala pocit, že moje divadielko na Josha aj platilo. Nevyzeral, že by niečo tušil, i keď je možné, že aj on to len hral.

„Brooksová, máš tie papiere?" vtrhne mi do kancelárie Freeman. Chvíľu zabudnem na to, že to na mňa hovorí. „Nech sa páči," podám mu zložku, pre ktorú si prišiel. Ani neviem, kedy sme si potykali. Ale vlastne áno, hneď, keď si ma najal. Ale s Judy si nikdy nepotykal.

Vypochoduje z mojej kancelárie, ale vzápätí sa vráti späť. „Mimochodom, asi by si mala vedieť, že odchádzame už zajtra. Všetko sa stihlo skôr," povie a s úškrnom odchádza.

„Čože?!" poviem pošepky, keď odíde vedľa do svojej kancelárie. Rýchlo všetko zbalím vo svojej kancelárií a pár ľudí príde po nejaké veci v mojej kancelárií. Chcú vziať notebook, ale ja týpka zastavím. „Ten si vezmem sama," poviem ostro. Neodporuje a odíde. Ja si do kabelky nahádžem všetky veci zo stola, ktoré sú ako-tak moje, pod pazuchu vezmem laptop a vykráčam von z kancelárie.

Rozrazím dvere k Freemanovi. „Tak ja na dnes končím. Zajtra sa vidíme na letisku," poviem. Josh kývne hlavou na súhlas a vyprevadí ma späť k východu z jeho kancelárie. „Nezabudni sa obliecť rovnako sexy, zlatko," povie mi pri uchu a ja rýchlo idem do výťahu.

„Bože," vydýchnem, keď sa za mnou zavrú dvere a ja idem dole. Vystúpim, odzdravím pár ľuďom, ktorých mená som bola lenivá si zapamätať a vypochodovala z budovy.

Nastúpila som do auta k Happymu a urgentne volala Tonymu. „Áno?" ozval sa otrávene. „Nekončí ti šichta až o tretej?" spýta sa. „Oni idú už zajtra," poviem a strhnem si z hlavy parochňu, aj sieťku a prehrabnem svoje havranie vlasy.

„Čože?" povie Tony hlasnejšie, tak musím odtiahnuť mobil od ucha. „Odchádzam už zajtra. Ale nepovedal, kedy chce odpáliť ten domov," poviem. „To je zlé. Musíme vedieť, kedy byť pripravení," povie Tony. „Nevieš to nejako zistiť?" spýta sa.

„Nie, už som v aute."

„Do riti," zakľaje Tony. „Môžem ti ale zavolať v deň odpalu a odpočítavať do telefónu," poviem zo srandy. „Ha ha ha. Vtipná ako vždy. Myslím, že by ťa mal Freeman zamestnávať viacej," povie otrávene. „Okej. Na niečo prídeme," povie hneď potom a zloží.

Parochňu schovám o kabelky aj s mobilom a keď Happy zaparkuje pred Towerom, zbytočne čakám, že by Pietro prišiel aj tento raz, lebo určite Tony všetkých povolal v naliehavej situácií, a všetko pripravujú.

Sama sa odprevadím do výťahu a počkám, kým ma vyloží na poschodí, kde mám izbu. Prezlečiem sa z príliš krátkych šiat do teplákov a tielka. Vlasy si prehrabnem na stranu nech nezavadzajú a idem do Tonyho laborky.

Aké nečakané, že sú tam aj ostatní. Pietro ku mne podíde, objíme ma a do vlasov mi vtisne bozk. „Deje sa niečo?" spýtam sa. „Milujem ťa," pošepká. „Dobre. Aj ja teba," poviem a sadnem si na točiacu stoličku.

„Ako všetci iste viete," začne Tony, keď všetci dávame pozor. „Nastal nečakaný zvrat. Freeman odchádza aj s celou svojou karavánou už zajtra. Na nešťastie, sme na to nie pripravený a tak budeme môcť odísť najskôr pozajtra. To znamená, že Hailey," ukáže na mňa, „bude musieť Freemana zdržať."

„Ako?" spýtam sa. „Niečo určite vymyslíš," žmurkne Tony a usmeje sa. Mám chuť mu ten úsmev popraviť. Opäť je všetko raz na mne. „To je zatiaľ všetko. Keby sa niečo dialo, J.A.R.V.I.S vás zavolá," povie Tony a kývne rukou. Všetci teda vyjdeme von z jeho laborky a ideme svojou cestou.

„Hailey, počkaj," povie Tony a počká kým všetci odídu. Vojdem naspäť a pozerám naňho s otázkou v očiach. „Rozprával som sa s Furym," začne a čosi naťuká do počítača. „A?"

„Určite pamätáš na našu poistku," povie opäť len jednu, jednoduchú vetu. Ale ako by som aj mohla zabudnúť na niečo, čo mi môže ukončiť život za pár sekúnd? „Rozhodli sme sa, alebo skôr ja som sa rozhodol, že už nie je potrebná," povie Tony.

„To znamená že ma zabijete?" spýtam sa. Nečudovala by som sa. Mám skúsenosť s tým, aký je Tony prvotriedny debil. „Nie, vyoperujeme ti to von," prehltne posledné slová. „Počkať. Čo? Nie je to trochu riskantné?" spýtam sa. „Trochu," prižmúri oči Tony.

Začnem krútiť hlavou. „Pochop Hailey, pri boji, na ktorý sa chytáme sa môže ľahko stať, že tá kapsula praskne. Môžu ťa zasiahnuť a príliš tvrdý náraz do krku ju môže poškodiť," povie Tony. „To ma radšej zabiješ na operačnom stole," poviem. „Doktorka Cho je naša najlepšia. Hneď po Bannerovi. Zvládne to," povie Tony.

„Ako chce zo mňa vytiahnuť niečo, čo sa predtým zmestilo do ihly?" spýtam sa. Tony má rovnako zúfalý výraz ako ja. Radšej odídem z laborky, ale predtým sa ešte zastavím. Zastaví ma Tony. „Do polnoci máš čas sa rozhodnúť. Potom už stačí len dúfať, že ťa nikto nešmarí o zem, alebo ťa normálne nezabije," povie a nechá ma ísť.

Idem do miestnosti, kde sú terče a množstvo zbraní. Jednu vezmem, nabijem a strieľam. Guľky prelietavajú všetky jedným otvorom v strede, ktorý spravila prvá. Aj keď sa mi triasli ruky a celá som sa chvela, dokázala som prestreliť guľku stále tým istým otvorom.

Vymieňam zásobníky a strieľam na nepoškodené terče. Potom vezmem niečo väčšie. Terče vyzerajú ako ementál, ale ja neprestávam. Niekto ma chytí za predlaktie a ja sa zľaknem. Namierim naňho samopal.

„Ho ho," uhne Pietro z hľadáčiku zbrane. „Prepáč, vyľakal si ma," poviem. „Nad čím tak tuho rozmýšľaš? Nereagovala si, ani keď som ťa oslovil," povie a venuje mi úsmev. „Nad ničím," poviem. „A čo po tebe chcel Tony?" pýta sa ďalej. Rozhodnem sa mu klamať. Viem, je to odo mňa hnusné, ale Pietro by bol zásadne proti a ja som sa rozhodla to nakoniec podstúpiť. Nemám čo stratiť a možno keby zomriem, ušetrím ostatným životy.

„Len, že si mám dávať pozor," poviem prvú blbosť, čo znie celkom dôveryhodne. „To je od neho pekné," povie Pietro a uškrnie sa. „Nezvykne rozdávať podporu." „Všimla som si," usmejem sa aj ja a odložím zbraň. „Prepáč, ale budem ešte musieť ísť za Tonym," poviem a dám mu rýchlu pusu. „Jasné, počkám ťa v izbe," povie Pietro. „Ľúbim ťa," poviem a zmiznem vo výťahu. Viac hovoriť nechcem, aby to neboli moje posledné slová k nemu.

„Urobme to," poviem vchádzajúc do Tonyho kancelárie. Tony prikývne a pousmeje sa.

Olala, konečne nová časť aj tuna :D šup šup aj k Maple, kto nečítal, po novom máme babky kamarátky a nové priateľstvá s Petrom. A k tomuto asi nemám čo povedať. Novinky z môjho života sú také, že pozerám Chicago Fire a počúvam indie a alternatívny rock :) ďakujem za počet videní a votes na tomto aj na Maple, je to neuveriteľné :) hlavne neprestávajme

Feedback required! + čo vy na túto časť? Myslíte že sa operácia vydarí(kot si pamätá že sa tento príbeh blíži ku koncu?)