Nightmare |Avengers AU|

2. Polícia

Ak som zrovna neplnila želania mojich zamestnávateľov, tak som si váľala šunky vo svojom skromnom strešnom byte v centre, pod pseudonymom, aby ma len tak ľahko nenašli. Na mojej poštovej schránke teda stálo, slečna Judy Brooks.

Kým som sa vyvaľovala na kalifornskom slniečku, niekto zvonil na dvere. „Do riti. Fakt super načasovanie," zamrmlala som pre seba. Prešla som cez obývačku, kde bol na stolíku krvavý lovecký nôž, a na gauči pár zbraní. Na stene bol zavesený samopal a hneď vedľa neho, abstraktný obraz.

Prišla som až k dverám a otvorila. Pred dverami stále Greg, štíhly a vysoký 30 ročný chlap, ktorý mal túto bytovku na starosti. „Dobrý, slečna Judy," povedal celý červený ako vždy. Bolo viac než zjavné, že bol do mňa, alebo teda do Judy, zamilovaný. „Ahoj Greg, potrebuješ niečo?" spýtala som sa znudene a držala dvere zavreté tak, aby bolo vidno len mňa a stenu za mnou.

„Kedy zaplatíte nájom?" spýtal sa a preglgol. Rozhodla som sa využiť jeho sympatie, voči mne. „Gregory. Čo keby si mi dal dva týždne," povedala som a sladko sa usmiala. „A-ale, ja nemôžem. Musíte zaplatiť," povedal. Nemienila som sa tak rýchlo vzdať. Pristúpila som k nemu bližšie a zaklipkala mihalnicami. „No taaaak. Ešte aspoň týždeň," usmiala som sa a chytila ho za rameno. „No-no tak dobre. Ale nie viac," povedal. „Ďakujem," dala som mu pusu na líce. Podľa mňa to bola jeho prvá reálna, že vôbec pusa. Celý stuhol. „Dobre teda. Do-dovi," povedal a zmizol vo výťahu.

Ja som sa vrátila späť do bytu. Áno, mohla som mu zaplatiť z peňazí, ktoré som dostala od Josha, ale nemohla som. Dostala som pár tisíc. Tri štvrtiny z toho, čo dostanem si vždy odložím do trezoru. Tam si vždy odkladám, keby ma chytili a musela by som sa vykúpiť z kaucie alebo možno podplatiť nejakého menej inteligentného jedinca.

Vrátila som sa späť k svojmu oddychu. Lenže ten som odložila na potom, pretože som sa vrátila k zbraniam. Všetko som nahádzala do skrine a nože umyla saponátom, ako príbor, vysušila a hodia ich k zbraniam.

Vyšla som na terasu, vzala si odtiaľ nápoj, v požívaní ktorého, ma vyrušil Greg a vrátila sa dovnútra. Sadla som si do už upratanej obývačky a zapla si televíziu.

„... preto polícia stále pátra, po zvláštnej postave v kapucni. Na mieste boli podľa očitých svedkov aj Avengers, ktorí však útok mladej ženy zastaviť nedokázali. Je to vtipné Phill, že to nedokázali však? Veď je to len teenagerka," sledovala som rozhovor dvoch reportérov, ktorí práve ohovárali Avengers v priamom prenose. Nemohla som sa zabaviť viac. A navyše nie som tínedžerka. Už mám aj ID, ktoré mi dovoľuje piť a legálne fajčiť marihuanu.

Na mobile mi zasvietilo červené svetielko. Niekto mi volal. Zdvihla som. „Haló?" povedala som otrávene. „Slečna Brooksová?" počula som Gregov hlas. Čo zase do riti chce. „Áno Gregory?" opýtala som sa veľavážene. „Sú tu dvaja páni, ktorí by vás radi videli," povedal.

„Akí páni?" spýtala som sa. „Môžem ich za vami poslať?" spýtal sa on. „Dobre," povedala som a zložila som. Prešla som k dverám a počula zvuk výťahu. Prešla som ku skrini so zbraňami a otvorila druhé dno, kam som ich schovala a do skrine dala rôzne veci, čo som našla.

Jednu zbraň som si nenápadne schovala sa opasok a jeden nôž za lem topánky. Výťah cinkol na mojom poschodí a ja som sa pripravila a najhoršie. Zaklopanie na dvere ma vyplašilo z pilného počúvania. Pozrela som sa kukátkom na chodbu. Boli tam dvaja strážnici od polišov. Skúsim to uhrať na Brooksovú.

„Dobrý deň páni, môžem vám pomôcť?" sladko som sa spýtala a usmiala sa. „Poznáte, alebo nevideli ste túto ženu? Bola nahlásená jej prítomnosť v okolí vašej bytovky," povedal jeden a ukázal mi moju fotografiu. Asi bol naozaj slepý.