Nightmare |Avengers AU|

5. Spodné prádlo

začínam premýšľať, či tie názvy nie sú trošku... trošku zvláštne :D asi áno, ale whatever. sme slobodná krajina... zatiaľ

Ráno vstanem o ôsmej. Postavím sa z postele a natiahnem si chrbát. Dlho som si tak nepospala.

Prejdem do kúpeľne a obzerám si ju. Včera som už nestihla, pretože som sa celý deň potulovala po Avenger Tower a nakoniec som si požičala tryskáč a zaletela si do Starbucksu pre latté.

Tony sa už zľakol, že zdrhám a velice sa mi po telefóne vyhrážal, že ak sa nevrátim, tak stlačí tlačítko a nemusím sa vracať vôbec. Ha ha. Veľmi vtipný.

Bola tu obrovská vaňa v ktorej sa pravdepodobne utopím, sprchový kút, keby náhodou som sa nechcela ponárať v mydlových bublinách, záchod a umývadlo.

V skrinke pod umývadlom som našla ženské potreby na každý mesiac. V hlave mi skrsla otázka. Kto toto všetko kupoval?

„JARVIS?" poviem do vzduchu a zavriem skrinku. „Áno slečna?" ozve sa robot. „Môžem vedieť, kto kupoval tie veci v kúpeľni," spýtam sa a uškrniem sa aj keď to, JARV asi nevidí.

„Všetku sanitu kúpil pán Stark ešte pri stavaní tejto budovy. Keď ste sa sem mali nasťahovať, poprosil však slečnu Pottsovú, aby sem doniesla pár vecí, čo by sa vám možno mohli hodiť," povie mi príbeh mojej kúpeľne. „Vďaka JARVIS," poviem a z hlavy vyhodím myšlienku na to, ako stojí Tony v obchode a vyberá medzi Ob. tampónmi a Always vložkami.

Ešte predtým než ju však úplne vytisnem, spravím tú istú verziu s Thorom, Stevom alebo dokonca Bruceom, či Clintom. Začnem sa nekontrolovateľne smiať.

„Slečna, máte neprirodzene vysoký tep a zrýchlené dýchanie," upozorní ma JARV. Prestanem sa smiať a poďakujem mu za upozornenie. Potom vleziem do sprchy a poriadne sa vydrhnem.

Po hodine, vyjdem zo sprchy a zamotaná v uteráku a mokrými vlasmi sa vrátim naspäť do izby. Ešteže mám kratšie vlasy a nemusím si ich fénovať.

Otvorím šatník. Nie je vybavený úplne, ale sú tam aspoň základné veci. Pootvorím šuflík. Celkom sa bojím, čo na mňa vylezie. Je tam pár podprseniek a nohavičiek.

V hlave mi skrsne ďalšia otázka. Bol Tony nakupovať ženské spodné prádlo? Radšej to neriešim a jednu podprsenku vezmem do rúk.

Čierna čipkovaná, úplnou náhodou moja veľkosť. Vyberiem k nej aj zbytok a oblečiem sa. V spodnom prádle sa vrátim späť k šatníku a sledujem, čo ďalšie ponúka.

Ako vidím, celkom dobre ma poznajú. V oblečení má prevahu čierna. Za to majú malé, bezvýznamné plus. A zase úplnou náhodou, všetko v mojej veľkosti.

Buď je to sekta veštcov alebo keď Tony predával môj byt, dôkladnejšie si preštudoval môj šatník a opísal si na lepiaci papierik veľkosť mojich tričiek, legín, riflí, podprseniek a nohavičiek.

Neviem či ma serie viac to, že mi nepovedali že vedia veštiť, alebo ma znechucuje, že by sa Tony prehraboval mojim spodným prádlom.

Dám si na seba čierne obtiahnuté rifle s vysokým pásom, čierne tielko a na vrch modrú flanelovú, károvanú košeľu. Vlasy mám stále trochu vlhké, ale tým sa nezaoberám a na ruku si natiahnem gumičku, pre stav núdze, že by mi ofina liezla do ksichtu.

Vyjdem z izby a výťahom sa odveziem na poschodie s kuchynkou a špajzou.

Teda, keby mala byť karanténa, Tony by na jeho zásobách prežil aj tri roky. Vezmem si pomaranč a čokoládovú tyčinku. Pravidlo o tom, že raňajky sú najdôležitejšia časť dňa zahodím za hlavu a výťahom sa odveziem do veľkej obývačko – oddychovej miestnosti.