Confused (FF) [✓]

4. kapitola

Prechádzali sme sa parkom a rozprávali sa, akoby sme sa poznali roky, a pritom sa poznáme iba pár hodín...

"No a... Čo ty a vzťahy?" opýtal sa ma.
"No..... Nemám nikoho, zatiaľ mi nikto nechýba a navyše som ešte nenašla toho pravého," usmiala som sa naňho, "a čo ty?" opätovala som mu otázku.
"Čo ja?" robil sa nechápavý.
"Nerob sa hlúpy, čo ty a vzťahy," zasmiala som sa a zopakovala som mu otázku.

"No.... Mal som vzťah minulý rok. Myslel som si, že ona ma takisto ľúbi.... Lebo ja ju áno... A veľmi.. Ale potom...," posmutnel.
Sadli sme si na jednu z lavičiek v parku.
"Potom čo?" pozrela som sa mu do očí, ktoré sa mu potili slzami.
"Podviedla ma," zlomil sa mu hlas... V tej chvíli som nevedela čo mám robiť.... Ani neviem ako, objala som ho... Nezaslúži si také dievča...

"Pst... Prosím neplač," snažila som sa ho upokojiť.
"To ona spravila chybu, keď ťa nechala. Prišla o super chalana," slabo som sa usmiala.
"Čo keď nie?" zdvihol ku mne uplakané oči.

"Ale áno. Prosím neplač, ona ti za to nestojí," hladila som ho po chrbte.
"Máš pravdu... Ale najviac ma hnevá to, že ja sa kvôli nej trápim a ona si niekde užíva s niekým iným," skríkol, až som nadskočila.

"Och.. Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť...," pousmial sa.
"To je v poriadku," zasmiala som sa takisto.
"A čo sa týka jej, nevie, o čo prišla... Nemôžeš sa kvôli nej takto trápiť... Veď nie je prvá ani posledná... Neboj, raz nájdeš tú pravú," žmurkla som naňho.
"Vieš, že tvojmu vysnívanému chalanovi závidím tak super babu?!" zasmial sa a žmurkol na mňa.
"Hah.... No keď vôbec nejaký nastávajúci bude..." povedala som si skôr pre seba...
"Neboj, veď aj ty raz nájdeš toho pravého," pohladkal ma po chrbte.
"Dúfam.." neisto som sa zasmiala.
"Ja už pôjdem je veľa hodín," usmiala som sa naňho.
Och prepáč, zabudol som na čas," zasmial sa.
"Tak ahoj," pozdravila som a otočila sa na odchod.
"Dobrú noc...." odpovedal mi.
"A Lisa?" otočil sa späť, a ja som jeho pohyb zopakovala.
"Áno?" pozrela som sa mu do očí.
"Ďakujem," usmial sa a objal ma.
"Nie je za čo," zaborila som hlavu do jeho ramena a vdychovala jeho vôňu.

Myslela som si, že chalani nemajú city, ale Lukáš ma presvedčil o opaku....
Prišla som pred Sandrin dom, a šla som otvoriť dvere.... Teraz spím u Sandry, som u nej na 'prázdninách' a nabudúce ide ona spať k nám.
Skôr než som stihla otvoriť dvere, niekto bol rýchlejší a otvoril ich z druhej strany za mňa.
Naskytol sa mi pohľad na blonďavú hlavu a zvedavé modré oči... Sandra...

"Tak a teraz mi povieš, čo sa všetko stalo.... Sem s tým!" skríkla ohromene.
"Okej, ale počkaj chvíľu, nech sa prezlečiem, najem a zrelaxujem, dobre?!" povedala som jej a chystala som sa konečne najesť...

"No dobre no..... Ale potom mi všetko vyklopíš," pozrela na mňa prísne, na čo som jej len prikývla, lebo som sa už napchávala dobrotami z chladničky, haha!