23. kapitola

26 2 0

por mirka200

por mirka200

"Ešte sa ma pýtaš?! Celý čas som si myslela, že ma miluješ... Myslela som si, že konečne niekto, kto ma úprimne miluje!"
po lícach mi stekali už vodopády sĺz...

"Lisa... Ja... Ja ti to všetko vysvetlím... Prosím..."
"Čuš!" skočila som mu do reči.
"Myslela som si, že si konečne ten pravý! Žiadna pretvárka... No zmýlila som sa! Všetci chalani ste rovnakí! Neviete, čo je to milovať! Ja som ti verila... Vo všetkom..... No teraz si všetko pokašlal... Teraz ti už prekážať nebudem! Môžeš ísť, si voľný!" kričala som naňho a celý čas sa mi z očí hrnuli návaly sĺz.

"Lisa počkaj! Ja som nechcel, aby sa to takto skončilo... Lisa ja ťa milujem... Prosím ver mi..."
"Veriť ti?! Po tom všetkom! Vieš čo, Lukáš?!" podišla som bližšie k nemu.
"Strč sa!" zasyčala som mu do tváre a už som vybehla z nášho domu... Všimla som si mamu, ktorá sa vystrašene pozerala na celú situáciu....

Rozbehla som sa prázdnymi uličkami. Na ulici nebolo ani živej duše, pretože bolo nesmierne horúco... Ale mne to nevadilo.. Potrebovala som sa dostať čo najďalej od toho podvodníka...
Podvodníka, ktorého som tak nesmierne milovala... A milujem...