Confused (FF) [✓]

13. kapitola

Pohľad Lukáša
Tak ona si myslí, že sa ešte s ňou budem rozprávať... Nech si to vyhodí z hlavy! Áno.... Ľúbim ju ale... Ona mňa nie... Lebo miluje toho priblblého Mareka!

Prišiel som domov a zatvoril sa v izbe..... Mal som také nervy, že som porozbíjal skoro polovicu nábytku a potom mama na mňa kričala asi hodinu... No a čo! Čo tam po nábytku, keď som stratil jej srdce....

Ľahol som si na posteľ a bezvýznamne pozeral do stropu...
Cítil som slabosť, hnev a sklamanie v jeden okamih.. Jednu sekundu...
Môj život nemal zmysel...

Po asi hodinovom bezvýznamnom pozeraní do stropu som ani neviem ako zaspal...

Pohľad Lisy
"Čo chceš?" ozval sa Marek na druhej strane telefónu.
"Porozprávať sa.... Marek... Nemyslela som to tak... Ja..."
"Buď ticho... O päť minút som u teba doma..." povedal mi a hneď hovor zrušil... No super!

"Lisa je tu Marek," zakričala na mňa Sandra od dverí.
"Pusti ho," odvetila som a dvere sa hneď rozleteli.

"Marek ja..... Nemyslela som to takto... V tom návale emócií som ani nevedela, čo rozprávam... Ja... Prepáč..."
"V pohode... Nechaj to už tak," povedal mi a natiahol sa ku mne.

Spojil naše pery a ja som začala spolupracovať....
Potiahol ma nižšie, až tak, že som ležala pod ním...
"Marek ja.... Ja nemôžem... Ešte nie," povedala som potichu...
"Smola... Budeš musieť ak ma chceš mať,"
"Marek čo sa ti stalo? Nebýval si takýto!"
"Ľudia sa menia, zlatko," viac mi zovrel päste a ďalej ma bozkával..

"Marek prosím... Marek! Prestaň!" kričala som z celého hrdla.
Neúspešne.... Prisal sa mi naspäť na pery a zapojil aj jazyk.... Takýto nikdy nebol....
Potom sa odtiahol a povedal:
"Teraz budeš LEN moja!" rukou mi zašiel pod tričko a mne naskočila husia koža....

"Marek prestaň!" skríkla som naposledy.
"Nie.... Si len moja a môžem si s tebou robiť čo len chcem!" zašepkal mi do ucha a skusol mi ušný lalôčik.....

Už som neváhala a z celej sily som ho kopla na jeho najcitlivejšie miesto.....
S bolestným skríknutím sa zviezol na zem.

"Toto si odpykáš maličká," povedal spolovice ubolene a nahnevane a odišiel z izby....

Sandra vbehla ku mne do izby a začala sa vypytovať:
"Už ste naspäť spolu?!" opýtala sa natešene.
Ja som si len pošúchala boľavé ruky a odpovedala:
"Nie," odpovedala som a ľahla si na posteľ....

Nechcem, aby vedela, čo sa stalo... Nikomu to nepoviem...