Confused (FF) [✓]

12. kapitola

Pohľad Lisy
"Lukáš!" zakričala som naňho zo schodov.
"Hm?"
"Čo si mi chcel vtedy povedať?" opýtala som sa ho a jemne sa naňho usmiala.
"Už nič," vyštekol na mňa a vybehol z domu ako strela.

Rozbehla som sa dole schodmi a čo najrýchlejšie som vybehla za ním...

"Lukáš! Lukáš počkaj!" kričala som a utekala za ním.
On sa ani neotočil....
Slzy sa mi tlačili do očí a poriadne som nevidela...
Zrazu som len zakopla o niečo a zviezla sa na zem....
Pozerala som za Lukášom ako sa mi stráca z dohľadu cez clonu plnú sĺz...

Chcela som sa postaviť a bežať za ním, ale keď som sa o to pokúšala, so siknutím som sa naspäť zviezla na zem.
Pozrela som sa na môj členok, ktorý bol opuchnutý a celý červený.....

"Lisa!" počula som za sebou niečí hlas.
"Lisa! Bože čo tu robíš?! Poď pomôžem ti vstať," povedal mi Marek a pomohol mi vstať zo zeme...
Keď sme vošli do domu, Sandra ma hneď zachytila a odviedla do mojej izby za účelom ošetriť môj opuchnutý členok.

Kým Sandra šla dole po ľad a obklad, na izbe sa rozleteli dvere a v nich stál Marek.
"Zlatko čo sa stalo?" opýtal sa ma vyľakane. Zdvihla som k nemu uplakané oči a odpovedala som:
"Vypadni odtiaľto, všetko si pokazil! A nehovor mi zlatko! Vypadni!" skríkla som naňho z posledných síl.

"Dobre.... Ale potom za mnou nedoliezaj!" okríkol pre zmenu on mňa, buchol dverami a už ho nebolo....

Ja som sa znova rozplakala ako malé decko...
"Tu máš obklad, bude ti lepšie," povedala mi Sandra a podala mi niečo mrazené...
"Ďakujem," snažila som sa o úsmev, ale vyšiel z toho len trápny úškrn...

"Sandra, nechaj ma prosím samú... Prosím" poprosila som ju.
"Dobre... Keby niečo, som dole," len som jej prikývla.....

Ja už nevládzem..... Zachovala som sa ako totálna krava a dokonca som nakričala na svojho frajera.... Nechápem, prečo som bežala za Lukášom... Vždy keď mu niečo sadne na nos, zdvihne sa a odíde.... Prečo je taký!

Musím ísť zavolať Marekovi.... Dúfam, že mi to odpustí...