Confused (FF) [✓]

29. kapitola

O 5 mesiacov neskôr

Pohľad Lisy:
Dnes je to rok, čo sme s Lukášom spolu....
Zvládli sme to aj cez to, že tam boli aj nejaké nezhody...

"Zlato?" vyrušil ma Lukáš z rozmýšľania.
"Áno?"
"Mohli by sme dnes ísť na večeru k našim?" opýtal sa nesmelo.
"Jasné, v pohode," žmurkla som naňho.
"Okej, tak o hodinku môžeme ísť??"
"Áno... Veď sa idem pripraviť a môžme ísť hneď,"
"Okej tak idem sa tiež prezliecť čakaj ma," usmial sa na mňa.

Vošli sme do izby a otvorila som skriňu.

"Čo si mám zas obliecť," zaskučala som.
Lukáš podišiel ku mne zozadu a nazrel do mojej skrine cez moje plece....
"A na čo tam máš tie šaty?" opýtal sa ma Lukáš.
"No... Raz sme boli na nákupoch so Sandrou a trvala na tom, aby som si ich kúpila..." vysvetlila som mu v skratke.
"Jaj.... Ale veď sú pekné... Obleč si ich a príď sa mi ukázať dobre? A ešte aj tie druhé, čo ste kupili" dal mi pusu na krk a podal mi ich.

Tak som si ich šla obliecť.
Najprv som si obliekla čierne čipkované.

Vyšla som vonku z kúpeľne a ukázala sa Lukášovi, ktorý pozeral do mobu.
"Tieto mi nesadnú," povedala.som kyslo.
Lukáš zdvihol hlavu a mobil mu vypadol z ruky...

"Ehm.... Lukáš? Spadol ti telefón," zasmiala som sa.
Stále sa na mňa pozeral a zdvihol mobil z ruky.

"Lukáš? Potrebujem tvoj názor, prosím," mávala som pred ním rukou.
"Ja.... Ehm... Prepáč ale..... Bože Lisa... Proste v tých šatách si.... Až príliš sexy.... Chápeš ma?! Veď keď pôjdeme po ulici tak ja... Budem najžiarlivejší človek na zemeguli! A takisto... No... Mal by som menší problém..." začervenal sa.
"Ach ty," zasmiala som sa a šla som si obliecť druhé šaty.

Obliekla som si druhé šaty a vošla do izby k Lukášovi...
"Tak a čo tieto?" opýtala som sa váhavo.
"Do riti," prehrabol si vlasy Lukáš.
"Čo sa deje?! Sú zlé?? Alebo čo?! Lukáš hovor!" bola som napätá...
"No... Joj prečo vyzeráš tak sexy vo všetkom! Nemôžeš ísť v teplákoch? Vtedy by som sa ešte ako tak ovládal," povedal zahanbene.

"Ale zlato, veď nemôžem tam prísť ako bezdomovec," zasmiala som sa a sadla si tesne k nemu.

"Lisa... Och.... Ja..." obzeral si ma od hlavy po päty.
"Áno?" provokovala som ho.. Nech sa chlapec trochu potrápi,hah!

"Do riti!" chytil mi tvár do dlaní a prisal sa mi na pery.
Pomaly sme klesali, až som sa ocitla pod ním.
"Lukáš... Musíme ísť... A.... Budem mať pokrčené šaty," povedala som zadýchane pre nedostatok kyslíka.

"Máš pravdu... Ale potom to dokončíme, zlatko," žmurkol na mňa a pomohol mi vstať z postele.
"Uvidíme," zasmiala som sa.

Zišli sme dole, rozlúčili sa s mojimi rodičmi a šli sme do Lukáša.

U Lukáša sme sa zdržali asi hodinu, zoznámila som sa s jeho rodičmi a sestrou Trice... Boli ku mne milí a veľmi sme si aj sadli.
Hlavne s Trice. Veľa sme sa zasmiali, keď nám jeho rodičia rozprávali o ňom, keď bol malý a Lukáš sa celý čas červenal a hneval, hah!

"Ale no tak, veď na tej fotke si bol strašne zlatulinký," rozplývala som sa.
"Hej jasné, zlatý... Vyzeral som tam, akokeby som bol nadrogovaný," zlostil sa Lukáš za volantom.
"Ale no tak," chytila som mu ruku, ktorú mal položenú na riadiacej páke.
"A kam to vlastne ideme??"
"Uvidíš," povedal a venoval sa ďalej šoférovaniu...