Confused (FF) [✓]

7. kapitola

Zrazu mi prišla správa od Sandry.

Sandra: Ahoj Lukáš, prepáč, že ťa otravujem, ale potrebujem sa s tebou stretnúť... Máš teraz čas?

Prečítal som si správu a hneď som jej šiel odpísať...

Lukáš: Jasné v pohode, stretneme sa v parku o pol hodinu. A... Je to niečo vážne?

Sandra: Dobre, tak o pol hodinu v parku... A áno je to smrteľne vážne!

Prečítal som si správu, no už som jej neodpísal... Čo som zas spravil do riti?!

O pol hodinu
Akurát som vošiel do parku a všimol som si Sandru, ako sedí na lavičke.... Pobral som sa k nej.

"Ahoj," pozdravil som jej, na čo sa otočila ku mne.
"Čau," odzdravila mi.

Sadol som si k nej na lavičku a šiel som niečo povedať, ale predbehla ma.

"Takže..." odmlčala sa.
"Čo sa deje?!" povedal som nervózne.
"Všetko. Čo si včera povedal Lise?!" okríkla ma.... Pri tom mene som sa v mysli usmieval.
"No nič, rozprávali sme sa, to je všetko," vysvetlil som jej.
"No tak prečo prišla včera domov úplne bez duše?! Vôbec ma nevnímala, stále sa pozerala kamsi do zeme..." nedokončila.
"Neviem," odvetil som jej. Veď ja som na tom nebol o nič lepšie...

"Dnes z nej skúsim niečo vytiahnuť..." povedala.
"Okej," usmial som sa na ňu.

"Lukáš!" niekto na mňa skríkol. Keď som sa otočil, už ku mne kráčal vysmiaty Patrik.
"Čau, Paťo, čo ty tu?!" prekvapene som sa naňho pozrel.
"Ale... Šiel som na prechádzku a narazil som na teba..." odpovedal mi a pozrel sa na Sandru...

"Aha, prepáčte, tak ja už pôjdem," spamätala sa Sandra a chystala sa na odchod.
"Okej... A Sandra? Pozdrav Lisu," venoval som jej úsmev ako pozdrav.
"Dobre, tak čau," odvetila mi a pozrela sa na Patrika...

"Kámo, to kto bol?!" vypúlil na mňa oči Patrik.
"Kamarátka mojej.. Ehm... Kamarátky," rýchlo som sa spamätal.
"Tá je riadne sexy," rozplýval sa a pozeral smerom, ktorým pred chvíľou odišla.
"Bože.... Myslíš ty na niečo iné ako sú krásne baby a sexi zadky?!" pozrel som naňho zhnusene.
"Hej..... Na prsia," zasmial sa, no mne to smiešne neprišlo!
"Ty odporný debil! Buď už ticho!" skríkol som po ňom, a potom sme sa začali smiať na celé kolo.

Zašli sme spolu na drink do mesta....

"Tak.. Ja už musím ísť domov," postavil som sa z barovej stoličky a zaplatil za drink.
"Okej tak čau bro, niekedy môžeme zas zájsť," usmial sa na mňa Patrik.
"Okej, čau," odzdravil som a vyšiel von z baru...

Doma ma nič nečaká, pravda bola taká, že som potreboval byť sám....
Musím zistiť, čo sa deje s Lisou. Nechcem, aby bola smutná...