Confused (FF) [✓]

20. kapitola

"Lisa, choďte si už ľahnúť, je neskoro a určite si potrebujete aj ty, aj Lukáš oddýchnuť," povedal nám ocko a ja som prikývla.

Pobrali sme sa teda hore...
Keď sme vošli do izby, na Lukášovi bolo vidno, že je unavený...
"Lukáš, ako dlho si nespal? Ľahni si na posteľ a ja si usteliem niekde inde... Potrebuješ sa poriadne vyspať," povedala som Lukášovi, ktorý mal moje ruky omotané okolo môjho pásu a moje ruky spočívali na jeho krku.

"Lisa, povedal som ti, že buď s tebou, alebo nezaspím! A keďže ťa mám tak blízko pri sebe...." nestihol dopovedať a už ma niesol na rukách k posteli... Ja som sa len celý čas smiala.

"A nebol si ty náhodou unavený?" zasmiala som sa, keď sme sa uvelebili v mojej veľkej posteli.
"Bol som.. Teraz už nie.. Akosi mi dodávaš energiu," vtisol mi na pery jemný bozk.
"No vidíš.... Som zázračná," zasmiala som sa.

"To teda si," zasmial sa takisto a potom sa mi zapozeral do očí.
"Milujem ťa," hladkal ma po líci a odhrnul mi z tváre pramienok vlasov.
"Ja teba viac," usmiala som sa naňho.

"Dobrú noc," prehrabla som mu jeho bezchybné vlasy.
"Bru, láska," vtisol mi bozk do vlasov a zatvoril oči. Ja som zopakovala to isté.

Už som bola fakt unavená, a tak som ani neviem ako zaspala...