Confused (FF) [✓]

15. kapitola

Pohľad Lisy
Už ma tu drží tri mesiace! Ja už nevládzem... Odvtedy, čo ma znásilnil to už nikdy viac nespravil, ale pokúšal sa o to...
Prosím... Nech niekto príde....

Zrazu som počula kroky k mojim dverám a následné potiahnutie kľamky.... Ach nie, už zas ide...

Keď som sa však pozrela na dotyčného... Nebol to Marek...
Bol to Lukáš.... Človek, na ktorom mi tak záležalo a ktorého som konečne po troch mesiacoch mohla vidieť...
Pribehol ku mne čo najrýchlejšie a hneď ma objal.... Ja som mu hlavu zaborila do jeho ramena...

"Už ma nikdy neopusti, prosím!" rozplakala som sa.
"Už nikdy princezná moja, nikdy," odpovedal mi a vtisol mi bozk do vlasov.

Potom mi pomohol obliecť bundu a na rukách ma vyniesol vonku... Ja som totiž nemala sily..
Hneď ku mne pribehli záchranári.

"Budeme ju musieť vziať do nemocnice," oznámil nám lekár.
"Smiem ísť s vami?" opýtal sa Lukáš.
"Ste rodinný príslušník?" pozrel sa naňho spýtavo. Lukáš posmutnel, no ja som sa potichu ozvala:
"Je to môj priateľ," usmiala som sa naňho.

"Dobre tak si nastúpte," oznámil nám lekár.

Keď sme sa viezli do nemocnice, Lukáš len nervózne sedel, no potom sa ozval:
"Ako si myslela toho priateľa?" opýtal sa ma a pozrel sa na mňa tymi najkrajšími očami.
"Ako to vyznelo?" usmiala som sa naňho.

"No... Vyznelo to ako..... Och... No proste akoby som bol tvoj chalan... Akoby sme spolu.... Chodili..." červenal sa... Normálne sa červenal...

"Veď tak to aj malo vyznieť," povedala som mu, a keď sa na mňa pozrel, zahľadela som sa do zeme....
Postavil sa zo stoličky a priblížil sa ku mne.... Zodvihol mi bradu pomocou jeho ruky a zahľadel sa mi do očí..... Pomaly sa ku mne približoval..... Zrazu záchranka prudko zabrzdila a Lukáša odhodilo na druhú stranu auta..

Začala som sa smiať ako najatá a Lukáš so mnou... No potom sa znova ku mne priblížil...
A potom záchranár otvoril dvere a povedal:
"Už sme tu," odvetil a vyberal ma zo záchranky...
"Vidíme sa na izbe," usmiala som sa na Lukáša.
"Budem tam," žmurkol na mňa.

Potom ma zobrali na rôzne vyšetrenia..... Ako vždy.... Všetko bolo v pohode.... Som rada.... Po tom, čo mi ten dilino spravil, som sa bála, či budem môcť mať niekedy deti...

Keď ma previezli na izbu, Lukáš tam fakt bol a čakal ma.
"Tak tu si," hneď pristúpil k mojej posteli a sestrička vyšla z izby.
"Áno, som tu," preplietli sme si spolu prsty.

"Takže.... V záchranke na to nebol čas, ale.... Milujem ťa... Už odvtedy, keď si do mňa narazila s tou zmrzlinou," zasmiali sme sa.
"Vedel som, že si tá pravá... Keď som zistil, že chodíš s tým magorom som myslel, že ma trafí... Ale počkal som si na teba," usmial sa na mňa a spojil naše pery...
Na rozdiel od Mareka sa Lukáš bozkáva jemne... Úprimne.... Zamilovane... A nie surovo...
Proste úžasne....
Zapojil aj jazyk a ja som spolupracovala.

Keď sa odo mňa odtiahol, zahľadel sa mi do očí a povedal:
"Milujem ťa, princezná," žmurkol na mňa.
"Aj ja ťa milujem a oveľa viac ty môj záchranca," usmiala som sa.
"Na mňa nemáš," pobozkal mi ruku, na čo som sa len zasmiala.