Confused (FF) [✓]

17. kapitola

Pohľad Lisy
On si fakt neoddýchne! Hhh! Ako dobre, viem že si o mňa robí starosti, ale veď som v pohode, no nie?!

"Dobrý deň," vošiel k nám do izby môj ošetrujúci lekár.
"Dobrý deň," pozdravili sme naraz s Lukášom, na čo sme sa zasmiali.
"Pozerali sme vaše výsledky testov, a všetko je v normále... Takže ak tu nechcete zostať, čo predpokladám, že nie," zasmial sa," tak môžete ísť domov... Ste mladá a vaše telo je silné.... Do pár dní budete v najlepšom poriadku," usmial sa na mňa.
"Ďakujem, pán doktor," usmiala som sa naňho a on vyšiel z izby.

"Okej... Takže.... Idem si pobaliť veci," oznámila som a postavila som sa z postele.
"No to v žiadnom pripade!" skríkol Lukáš a už ma naspäť posadil na posteľ.
"Lukáš, viem, že si robíš starosti, aké som v poriadku neboj sa o mňa.... A mimochodom, tie veci sa samé nezbalia," zasmiala som sa.

"No to nie," stíchol, "ale na čo som tu ja," žmurkol na mňa.
"Nie... Toto od teba žiadať nemôžem, a ja dokážem chodiť aj hýbať rukami... To teraz akože nebudem nič robiť, lebo ty nechceš, aby sa mi niečo stalo?!" povedala som trochu rozčúlene. Lukáš sa len na mňa usmial a povedal:
"Áno... Zvykaj si, princezná," podišiel bližšie ku mne a dal mi pusu na čelo.

"Och," vzdychla som a sledovala som Lukáša, ako mi balí veci.

***
"Tak... A môžme ísť," žmurkol na mňa Lukáš.
"Tak poďme," postavila som sa a Lukáš ma chytil za ruku.

Vyšli sme von z nemocnice a ja som konečne mohla cítiť čerstvý vzduch.... Tie nemocničné priestory sú hrozné...

Nasadli sme do auta a Lukáš naštartoval...