"Kde ste dočerta boli?!" skríkla na nás moja mama až som nadskočila.
"Mami, nehnevaj sa prosím... Musela som ešte ostať v nemocnici po výsledky," povedala som jej a usmiala som sa."To ju musíš hneď komandovať? Veď ich pusti dovnútra, nech si oddýchnu," objavil sa pri nás ocko a objal ma.
"Som rád, že si doma, zlatíčko. Strašne som sa o teba bál," šepkal mi do ucha.
"Ja viem, oci, ale neboj, už som tu a som v pohode," odtiahla som sa od neho a venovala som mu úsmev."Tak poďte dovnútra," pozvala nás mama.
S Lukášom sme si sadli na gauč.
"A kde je Sandra?" obzerala som sa po celej kuchyni.
"Neviem niekam odi...,"
"Lisaaaa!" prerušila Sandra moju mamu."Sandra! Ahoj!" pribehla som k nej a objala som ju.
"Už si v pohode?" opýtala sa ma so strachom.
"Áno, už je to lepšie.... A to vďaka Lukášovi," otočila som sa a venovala som mu úsmev," a samozrejme vám," objala som ju späť."To som rada... Tak vitaj," zasmiala sa a ja s ňou.
"Ďakujem," odpovedala som jej.Potom sme si šli sadnúť k ostatným a celý večer mi všetci rozprávali, čo sa stalo počas tých troch mesiacov, ktoré som zmeškala a to len vďaka tomu idiotovi...
YOU ARE READING
Confused (FF) [✓]
FanfictionPríbeh o rozhodovaní, sklamaní a dôvere..... Príjemné čítanie