Confused (FF) [✓]

11. kapitola

Pohľad Lukáša
Rozhodol som sa ísť na návštevu k Sandre a určite tam bude aj Lisa..... Je pravda, že v jej blízkosti sa cítim inak....

Prišiel som pred dvere a zazvonil som.... Dobre.... Nádych a výdych...

"Ahoj," otvorilo mi vysmiate najkrajšie dievča na zemi... Lisa.
"A-ahoj," odzdravil som jej...

"Poď ďalej," vyzvala ma... Len som sa na ňu usmial a vošiel som.

"Poď hore, so Sandrou sme v izbe," usmiala sa na mňa a mne sa skoro podlomili kolená.

"Lisa?!" stihol som ju ešte, kým sme šli hore schodmi.
"Áno?" otočila sa a naše tváre sa stretli oproti sebe v tesnej blízkosti.
"Ja....." nevedel som sa sústrediť.

"Čau Lukáš!" skríkla po mne Sandra, ktorá vybehla z izby.
S Lisou sme od seba odskočili minimálne na tri metre.
"Ou..... Sorry... Nie som tu," usmiala sa nevinne a ja som ju vraždil pohľadom.

S Lisou sme sa na seba pozreli a šli sme za Sandrou do izby.

"Hej Lukáš, vieš, že Lisa ma frajera?!" zapišťala Sandra a ja som skoro na ňu vyprskol vodu v mojich ústach.
"Č-Čo?!" opýtal som sa ešte raz.
"Že ma frajera," zopakovala mi Sandra.. Mal som pocit, akoby mi zabodla dýku priamo do srdca.
"Sandra sklapni!" okríkla ju Lisa, ktorá sa červenala ako paradajka.
"Nie to je v pohode," usmial som sa na ňu.

"A ktorý chalan si získal tvoje srdce? Teda ak to smiem vedieť?!" falošne som sa usmial.
"No.... Vieš čo som ti hovorila o tom Marekovi včera keď sme sa rozprávali...??" opýtala sa ma Lisa.... Iba som prikývol...

"Tak to on si získal moje srdce," zapišťala od radosti a vrhla sa mi okolo krku.
"Vy si zo mňa robíte srandu! Choďte do riti ak mi klamete!" okríkol som ich.
"Lukáš, tebe by som v takom neklamala, veď sme kamaráti, no nie?" žmurkla na mňa Lisa.

"No... Hej," slabo som sa usmial.

Moje srdce sa rozbilo na milióny kúskov....
'Ja som pre ňu kamarát, no ona pre mňa nie! A to s tým chrapúňom sa dala dokopy?!
Bože, prečo?! Prečo je s NÍM a nie so MNOU!'

"Lukáš? Haló!" mávala mi rukou pred tvárou Lisa.
"Hm?" zdvihol som k nej oči, no potom som sa znovu pozrel do zeme.
"Šiel by si s nami dnes von?" zopakovala otázku Sandra.

"Eeee.... Nie... Dnes nemôžem... A už musím byť doma tak čaute," zdvihol som sa a vyšiel z izby ako strela.

Keď som schádzal dole schodmi, za mnou sa ozvali kroky.
"Lukáš!" kričala na mňa Lisa...
Myslel som si, že mi povie, že si robili srandu... No ona mi povedala:
"Čo si mi chcel predtým povedať?" opýtala sa.
"Už nič," odsekol som jej a čo najrýchlejšie som vybehol z domu....